Česi najviac veria Čaputovej, najmenej Putinovi. Ako to zmení referendum?

Z prieskumu Centra pre výskum verejnej mienky (CVVM) vyplynulo, že Česi najviac veria slovenskej prezidentke Zuzane Čaputovej, ktorej „skôr dôverovalo" 60 % opýtaných a 18 % jej „skôr nedôverovalo". Na druhom mieste sa umiestnil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorému „skôr dôverovalo“ 49 % opýtaných a 32 % mu „skôr nedôverovalo“. Počet ľudí, ktorí Zelenskému dôverujú, sa tak oproti šetreniu z roku 2019 prakticky štvornásobil. 

Otázkou je, ako to bude v najbližškom prieskume verejnej mienky na Slovensku. Zuzana Čaputová totiž nie je proti referendu. Na Ústavný súd (ÚS) SR by sa obrátila len s jednou otázkou, ktorú ako súčasť petície predstavila opozičná strana Smer-SD. Otázka o bezodkladnej demisii vlády podľa nej vykazuje znaky neústavnosti. Ak by súd skonštatoval, že daná časť nie je v poriadku, vyhlásila by referendum len o možnosti skrátenia volebného obdobia Národnej rady (NR) SR referendom alebo uznesením NR SR. Uviedla to v relácii TA3 V politike.

„Ak súd skonštatuje, že je to v poriadku, bude referendum o oboch otázkach. Ak nie, bude referendum len o druhej otázke. Samozrejme, predpokladom je dostatočný počet podpisov," dodala. Zároveň odmietla tvrdenia o tom, že zmarila referendum. „Ja nie som proti nemu. Je podľa mňa dobrým demokratickým nástrojom,“ dodala.

Na Ústavný súd sa plánuje obrátiť aj v súvislosti s tzv. protiinflačným balíčkom. Podanie podľa jej slov pripravuje. Zopakovala, že v rámci prijatej legislatívy namieta legitímnosť využitia skráteného legislatívneho konania v prípade opatrení, ktoré majú platiť od januára 2023, poukazuje i na nejasnosť prefinancovania opatrení i negatívny dosah na samosprávy.

Zdôraznila, že nenamieta zákon ako celok, preto nebude ani požadovať okamžité pozastavenie jeho účinnosti, ale len tých ustanovení, ktoré majú platiť od 1. januára.

Hlava štátu skonštatovala, že o situácii na Slovensku chce diskutovať s premiérom Eduardom Hegerom (OĽaNO). Témou diskusie budú podľa nej súčasné problémy. Poukázala na to, že o pomoc štátu žiadajú viaceré skupiny obyvateľstva, napríklad lekári, učitelia, samosprávy či marginalizované skupiny. „Okrem kríz tu máme aj vnútropolitickú nestabilitu,“ dodala.