Je to jedna z najrozšírenejších epidémií súčasnosti. Nešíri sa vzduchom, ani kvapôčkovou infekciou. Vzniká za bránami našich domov, v súkromí obývačiek, v najskrytejších kútoch našich izieb. Deje sa medzi najbližšími – partnermi, rodičmi a deťmi, súrodencami, najlepšími priateľmi, zamilovanými, ale môže „kvitnúť“ aj na pracoviskách, v biznise.
Epidémia traumy zo zneužívania. Naše duše sú až príliš často pošliapané a srdcia polámané z dlhodobých blízkych vzťahov, ktoré sme trpeli. Lebo sme nevedeli inak. Lebo sme nemali dostatok síl vymaniť sa. Lebo sme nevideli plnú pravdu.
Sú vzťahy, ktoré nám jednoducho škodia. Nie sú rovnocenné, neexistuje v nich vzájomná úcta, rešpekt, prijatie. Nemáme v nich priestor rásť a vyvíjať sa do plnosti našej skutočnej identity. Slúžime v tom vzťahu druhému. Jeho pocitom, potrebám, niekedy aj vyhrážkam, manipuláciám, vydieraniu. Až príliš často sú techniky takýchto manipulátorov (psychológia tieto extrémne podoby pováh bez morálneho kompasu, súcitu a empatie k druhým nazýva aj „temná triáda“ – narcisi, machiavellisti a psychopati) tak úspešné, že po rokoch v taktom vzťahu vlastne nevieme, kto sme. Čo sú naše potreby, sny, túžby, cesta, ciele. A ak sa nám podarí vyslobodiť sa, musíme to všetko začať skladať odznova – náš vlastný život...
Život v rôznych manipulatívnych a toxických vzťahoch s narcismi sa podobá tak trochu na vojnový stav. Alebo nepretržitú pohotovosť. Stále v strehu. Vedomie neustálej hrozby. Bojuj alebo zdrhaj! Našponované nervy, chronická psychická únava, ide o to, uchmatnúť si aspoň kúsok života. Každý deň ďalší kúsok. Ide o to - prežiť.
A potom, keď si to všetko naozaj prežil, zrazu máš pred sebou úplnú slobodu. Môžeš žiť to, čo chceš! Byť tým, kým naozaj si! Si voľný, tak vezmi svoj život a ži! Ale... zrazu zistíš, že nevieš, ako sa to poriadne robí. Nevieš si to ani len predstaviť - siahnuť v živote naozaj po tom, čo je tvoje. Bez kompromisov, bez klamstiev, bez obmedzení. Tvoja myseľ to nepoznala. Bola to odjakživa myseľ vojaka. A niekedy sluhu, niekedy otroka. Utekal si, skrýval si sa, obhajoval, ospravedlňoval, a popritom si sa snažil poskladať si život z milióna kompromisov. Tak, aby boli všetci spokojní, aby to nikoho nenaštvalo, aby sa všetkým vyhovelo. A aby to v konečnom dôsledku nedávalo žiadny význam, hodnotu, nevyvolávalo žiadnu vôňu, ani zápach, nemalo žiadnu farbu, chuť, názor.
No teraz je tá dráha pred tebou voľná. A život na teba volá – vezmi si ma! Ale ty nevieš, ako sa to robí. Je normálne, že prídu takéto stavy. Keď nebudeš vedieť, čo s toľkou slobodou, vzduchom, slnkom. Po ktorom si vždy tak túžil. Že nebudeš v tom vzduchoprázdne vedieť, kam ísť, prečo, kto vlastne si. Bez kompromisov. Bez falošných nálepiek, mejkapov. Bez deformácií, ktoré sme na sebe „páchali“ v snahe, aby sme nevytŕčali.
Ach jaj, áno, budeš sa musieť naučiť aj vytŕčať! Aj sa nepáčiť. Aj byť kritizovaný bez výčitiek svedomia. Aj byť odmietnutý, bez tej bolesti a desu v srdci. Že je to tvoja vina a musíš urobiť nápravu, aby ťa zasa všetci milostivo prijali. Nie, vieš čo, teraz je pred tebou celkom iná úloha! Nájsť celkom iný prameň vody, ako bol ten, o ktorom ti diabol hovoril, že iba z neho budeš živý. Šepkal ti jedovato celé roky, že máš piť z odobrenia druhých. Že si máš život skladať z prijatia a spokojnosti okolia. Z potlesku a potľapkaní sveta. Že tvoja hodnota spočíva v tom, ako si koho uspokojil. Naplnil očakávania.
A tak si nosil a nosil ďalšie vedrá tej otrávenej vody, zodieral si sa ako blázon, ťahal s bremenami, ktoré ti lámali chrbát a dušu. Stratil si sa v začarovanom kruhu nosenia ďalších a ďalších dávok tejto otravy. Nimi si chcel budovať svoju hodnotu. Svoju sebadôveru. Svoju silu. No tá voda sa strácala v puklinách suchej zeme. Nikdy jej nebolo dosť. A tvojej hodnoty, sebadôvery a sily bolo stále menej a menej. Čím viac si sa snažil. Zasýtiť ich prikyvovaním druhých. Nutkaním potešiť, vyhovieť.
Stalo sa to možno tvojou drogou. Lebo tvoje nervy a myseľ sa upokojili iba vtedy, keď všetci naokolo boli spokojní a z ničoho ťa nevinili. Áno, droga –„PEOPLE PLEASER“ – dostupná aj na našom trhu, vo všetkých diablových stánkoch a reťazcoch! No ty si prestal chodiť do takých obchodov. Už počúvaš druhý hlas. Hlas toho svetla, ktoré sa pred tebou zrazu otvorilo. Hlas toho, kto ti dal život a kto ti chce sám povedať, kým si. Lebo tak to On – Boh naplánoval. On ti otvára nové cesty. Ukazuje nové zdroje. Nevyčerpateľné...
Chce, aby si sa nezľakol toho bezhraničného priestoru, ktorý je pred tebou. Áno, musíš sa v ňom naučiť chodiť. Ale stojí to za to. Vziať tie vedrá ešte raz a začať sa sýtiť z nových zdrojov. Nájdi svoj prameň. Zakop poriadne hlboko, oveľa hlbšie, ako si bol zvyknutý hľadať! V prikyvovaní, v lajkoch, páčikoch, úsmevoch sveta, v povrchnom pokoji, v povrchom priateľstve, v povrchnom súhlase, súlade a spolupatričnosti, v ktorom nikto nebol vyrušený, lebo si sa postaral, aby z teba nikde nič netrčalo a nerušilo. Netrčím, som milovaný, som v poriadku, som hoden... A smädný, a hladný. A nešťastný. A prázdny...
Budeš prázdny, keď nezakopeš hlbšie! Hľadaj tú skutočnú vodu! Vo chvíľach teba a Boha, keď ti odhaľuje vaše tajomstvá, keď rozpráva, akú pieseň mal na perách, keď ťa utváral, akú radosť a lásku mal na srdci, keď si Mu prišiel na um. Ten prameň hľadaj! Tam zakop, daj si tú námahu, aj keď sa ti zdá, že si už životom vyčerpaný a zlomený. Tento prameň ti dá večný život. Ten, kde ti Boh ukáže, kto si v Ňom naozaj.
Poznávaj svoj hlas, svoj smiech, svoj autentický obraz, kde sú všetky tvoje farby a hĺbky. Kop. Hlbšie. Hlbšie. Pod všetky nálepky, kompromisy, ohnutia chrbta, prehltnuté slová, výkriky, zadržané slzy. Kop k snom a túžbam, ktoré tam vložil On-tvoj Stovriteľ. Nechaj všetko očistiť jeho pravdou. Pomeraj hodnotami a princípmi, ktoré do teba vložil On. A keď sa tie hodnoty a sny niekam nevmestia, nelám ich na dve polovice, ale radšej odtiaľ odíď. Do šírej krajiny. Kde je pod povrchom ten prameň. Prameň tvojej sily. Prameň Jeho pravdy o tebe. Kúska Boha v tebe...
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies