Cez víkend meníme čas, budeme spať o hodinu kratšie

Čoskoro sa už krajiny rozhodnú samy 

Od roku 2021 sa má striedanie času skončiť. Rozhodol o tom vlani Európsky parlament. Občania členských krajín Európskej únie (EÚ), ktoré sa rozhodnú pre letný čas, by si mali poslednýkrát posunúť ručičky hodiniek v poslednú marcovú nedeľu roku 2021. V tých krajinách EÚ, ktoré sa rozhodnú ponechať si štandardný čas, by si mali naposledy prestavovať hodinky v poslednú októbrovú nedeľu 2021.

Na európskom kontinente sú tri časové pásma: západoeurópsky (alebo greenwichský stredný čas, GMT), stredoeurópsky a napokon východoeurópsky čas (doň patria napríklad Fínsko, pobaltské štáty, krajiny juhovýchodnej Európy vrátane Ukrajiny, Rumunska, Bulharska či Grécka).

Franklin 

Myšlienka zmeny času, respektíve času, ktorý by šetril denné svetlo, sa prvýkrát objavila v roku 1784 v článku amerického spisovateľa, štátnika, osvietenského mysliteľa, vynálezcu a fyzika Benjamina Franklina. Prvý vážny návrh na zavedenie letného času podal londýnsky staviteľ William Willet v roku 1907 v eseji The Waste of Daylight (Mrhanie denným svetlom).

Ropný šok ako dôvod k zmene 

Jedna z teórii by však mohla byť aj taká, že prechod na zmenu času bol zapríčinený ropným šokom v 70. rokoch 20. storočia. Cena ropy išla prudko nahor, v Európe sa dokonca v niektorých štátoch (napr. Nemecko) zavádzali dni bez používania automobilov. Prechod na zimný čas priniesol aj kratšie dni, a teda menej najazdených kilometrov. 

Súčasná smerinca 

Na úrovni EÚ došlo k zjednoteniu harmonogramu sezónnych zmien času v 80. rokoch 20. storočia, keď sa v rámci jednotného trhu harmonizovali odlišné dátumy striedania sezónneho času jednotlivých členských štátov Únie. Na základe súčasnej smernice o úprave času (2000/84/ES) dochádza k sezónnym zmenám času v poslednú marcovú a poslednú októbrovú nedeľu.