Čínska astronomická družica Einstein Probe (EP) zaznamenala röntgenový záblesk pochádzajúci z jedinečného a vzácneho binárneho hviezdneho systému. Tento objav prináša nový pohľad na vzájomnú interakciu a vývoj masívnych hviezd. Výskum, na ktorom spolupracovali čínski a medzinárodní vedci, bol publikovaný v prestížnom časopise The Astrophysical Journal Letters.
Systém pozostáva z obrovskej horúcej hviezdy s hmotnosťou 12-násobku hmotnosti Slnka a kompaktného bieleho trpaslíka, ktorý síce váži približne rovnako ako Slnko, no svojou veľkosťou sa vyrovná Zemi. Takéto systémy sú mimoriadne zriedkavé a ide vôbec o prvý prípad, keď vedci mohli sledovať röntgenové žiarenie z tohto typu binárneho systému v reálnom čase.
Dňa 27. mája 2024 zachytil Wide-field X-ray Telescope (WXT) na palube družice EP röntgenové žiarenie pochádzajúce zo susednej galaxie Small Magellanic Cloud. Na identifikáciu zdroja, pomenovaného EP J0052, vedci využili následné pozorovania ďalších teleskopov: EP FXT, Swift a NICER od NASA, ako aj teleskop XMM-Newton Európskej vesmírnej agentúry (ESA).
Analýza údajov potvrdila, že ide o mimoriadne vzácny astronomický systém. "Rýchlo sme si uvedomili, že pozorujeme niečo výnimočné, čo dokáže zaznamenať len EP. Spomedzi všetkých súčasných teleskopov monitorujúcich röntgenovú oblohu je WXT jediný, ktorý dokáže s dostatočnou citlivosťou zaznamenať röntgenové lúče s nižšou energiou," vysvetlil Alessio Marino, výskumník z Inštitútu vesmírnych vied v Španielsku a hlavný autor štúdie.
"Tento neobvyklý binárny systém tvorí masívna hviezda Be s 12-násobkom hmotnosti Slnka a jej kompaktný spoločník - biely trpaslík, hyperhustý objekt s hmotnosťou podobnou Slnku," dodáva Marino. Tieto dve hviezdy obiehajú veľmi blízko pri sebe, pričom silná gravitácia bieleho trpaslíka neustále odčerpáva materiál z väčšej hviezdy. Tento proces môže napokon viesť k silnej jadrovej explózii, ktorá vytvorí intenzívny záblesk viditeľný v rôznych spektrálnych oblastiach – od viditeľného svetla cez ultrafialové až po röntgenové žiarenie.
Vedci predpokladajú, že interakcia medzi hviezdami začala vtedy, keď väčšia hviezda vyčerpala svoje jadrové palivo a začala uvoľňovať materiál na svojho spoločníka. Keď hviezda Be dosiahla hmotnosť 12 Sĺnk, jej sprievodca skolaboval a vytvoril bieleho trpaslíka. Ten v súčasnosti pohlcuje materiál z vonkajších vrstiev masívnej hviezdy.
"Tento objav nám poskytuje jedinečný pohľad na vzácnu fázu vývoja hviezd, pri ktorej dochádza k zložitej výmene materiálu medzi dvoma telesami," uviedol Ashley Chrimes, röntgenový astronóm z ESA. "Je fascinujúce sledovať, ako môže takáto interakcia viesť k mimoriadnym astronomickým javom." Erik Kuulkers, projektový vedec ESA pre EP, zdôraznil, že výbuchy v systémoch Be-biely trpaslík sú extrémne náročné na pozorovanie. "Misia EP nám poskytuje jedinečnú príležitosť identifikovať tieto vzácne a prechodné zdroje a zároveň testovať naše poznatky o vývoji masívnych hviezd."
Einstein Probe je súčasťou série vesmírnych vedeckých misií vedených Čínskou akadémiou vied a predstavuje medzinárodný projekt s príspevkami ESA, Inštitútu Maxa Plancka pre fyziku mimozemšťanov v Nemecku a francúzskej vesmírnej agentúry CNES.
Satelit EP bol vypustený 9. januára 2024 z kozmodrómu Xichang v provincii Sichuan v juhozápadnej Číne. Nesie dva vedecké prístroje: WXT, ktorý umožňuje široké pokrytie röntgenovej oblohy, a FXT, ktorý poskytuje detailné pozorovania prechodných javov zaznamenaných WXT.
Misia EP je medzinárodným projektom s vedeckým tímom zahŕňajúcim približne 300 výskumníkov z celého sveta. Nedávne vydanie prvej štúdie vedené vedcami z členských štátov ESA na základe údajov EP podčiarkuje otvorenosť projektu a medzinárodnú spoluprácu v oblasti vedy. "Dúfame, že družica EP bude aj naďalej poskytovať neoceniteľné údaje pre celosvetovú astronomickú komunitu a prispeje k lepšiemu pochopeniu dynamiky nášho neustále sa meniaceho vesmíru," dodal Yuan Weimin, hlavný riešiteľ misie EP.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies