Slovensko sa zdržalo hlasovania rezolúcii o Srebrenici. Minister Blanár: Nie je vhodná chvíľa, aby sa takýto dokument schvaľoval

Slovenská republika sa však pri včerajšom hlasovaní o rezolúcii zdržala z dôvodu zachovania stability v regióne západného Balkánu, kde je situácia momentálne pomerne napätá. Ako zdôraznil minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár, schválenie tejto rezolúcie, bohužiaľ, neprinesie upokojenie situácie.„Nie je vhodná chvíľa, aby sa takýto dokument schvaľoval. Naším cieľom je zamerať sa na predchádzanie ďalšej medzietnickej eskalácii a snažiť sa prioritne presadzovať zmier a vzájomnú dôveru, ktoré ale nemôžu byť nanútené zvonku,“ uviedol šéf rezortu zahraničných vecí a doplnil, že SR prispieva k udržiavaniu mieru a stability v západobalkánskom regióne taktiež slovenským kontingentom pôsobiacim v mierovej operácii EUFOR Althea v Bosne a Hercegovine.

Iniciatíva rezolúciou ustanoviť v OSN pamätný deň na obetegenocídy v Srebrenici by mala dať pozitívny impulz pre skutočné zmierenie medzi národmi a ľuďmi rôznych vierovyznaní v celom regióne. Mala by podporiť proces vysporiadania sa s následkami tragickej minulosti, a tým prispieť k budovaniu spoločnej európskej budúcnosti západného Balkánu. Slovenská diplomacia s poľutovaním konštatuje, že tejto dôležitej iniciatíve na pôde OSN nepredchádzal celospoločenský a medzináboženský dialóg v etnicky stále hlboko rozdelenom regióne, osobitne v krajine, kde bola genocída spáchaná. V obzvlášť citlivej téme, akou je genocída, by mala byť rezolúcia prijímaná konsenzom členských štátov tak, ako k tomu došlo v predchádzajúcich dvoch rezolúciách týkajúcich sa pamiatky holokaustu i genocídy v Rwande. Aj v tomto prípade by konsenzus prispel k vyrovnaniu sa s mimoriadne bolestivou minulosťou. Prijatie rezolúcie o genocíde v Srebrenici bez plnej zhody členských štátov OSN predstavuje historický precedens.

Žena bozkáva hrob svojho syna, ktorý sa stal obeťou genocídy v Srebrenici, na pamätnom cintoríne v Potočari na východe Bosny v stredu 22. mája 2024.

Zdroj: TASR / AP / Armin Durgut

Slovenskú republiku spájajú s Bosnou a Hercegovinou, jej národmi a občanmi dlhodobo priateľské vzťahy spojené s intenzívnym politickým dialógom a ekonomickou spoluprácou vrátane úspešných slovenských investícií. Slovensko je zároveň aktívnym podporovateľom európskej integrácie štátov západného Balkánu, víta a pokladá rozhodnutie otvoriť prístupové rokovania EÚ s Bosnou a Hercegovinou za významný príspevok pre stabilizáciu celého regiónu. SR pevne verí, že v čo najkratšom čase budú napredovať aj prístupové rokovania s ostatnými kandidátskymi krajinami tohto regiónu. Uvedená rezolúcia svojím politickým odkazom však podľa šéfa slovenskej diplomacie neprispieva k zmierňovaniu napätia na západnom Balkáne ani k podpore jeho smerovania do Európskej únie.„Naopak, v aktuálnej situácii bude mať negatívny dopad,“ priblížil dôvody zdržania sa Slovenska pri hlasovaní minister J. Blanár.