Bolesti srdca má človek všelijaké, ale azda k najväčším sa iste pripočítavajú i zranenia spôsobené zradou a sklamaním. Je to ukrutné, páchnuce nespravodlivosťou, lebo sklamáva a zrádza ten, ktorému sme najviac dôverovali, ktorého sme ľúbili a ľúbime, na ktorého sme upínali pohľad ako na spätého s budúcnosťou.
Vtedy je ťažké spať, ale aj bdieť, myslieť aj nepremýšľať vôbec. Je ťažké predstaviť si, že sa teraz boľavé voľakedy zahojí, a ak sa aj zahojí, aké budú dni, aké týždne, aké mesiace. Vziať si voľno pre sklamanie nie je možné a väčšinou sa aj akosi hanbíme priznať, že nás kvári práve vykonaná zrada.
„Čo ti je?“ pýtajú sa všímavci.
„Nič, bolí ma hlava,“ znie vyhýbavá odpoveď.
A tak len vyčkávame, kedy bude aké-také zlepšenie a, ako inak, zišiel by sa dakto, kto porozumie.
Ježiš
Ježiš mával okolo seba vždy veľa-preveľa ľudí. Niekedy dokonca bývali tlačenice, ľudia sa strkávali, predbiehali sa, lebo chceli byť čo najbližšie, aby neunikol jediný zázrak. Celkom iné to však bolo v období jeho ukrižovania, lebo hoc mu viacerí nasľubovali to i ono, napil sa zrady a musel ju prehltnúť. Zradil ho Judáš, jeden z učeníkov, ktorí s ním jedával a sedával pri jeho nohách, zašiel tak ďaleko, že si za ohavnosť vzal i odmenu.
„Koľko mi dáte, keď vám ho zradím?“ pýtal sa tých, čo striehli na jeho smrť. Vymerali mu tridsať strieborných, to bola cena za blízkosť, čo ešte dovŕšil i pokryteckým bozkom, lebo také vymyslel znamenie, že keď ho pobozká, prídu stráže a zatknú ho.
Zradil ho Peter, ktorý tvrdil, že by šiel za neho i na smrť.
„Aj keby ťa všetci opustili, ja budem stáť pri tebe,“ dušoval sa horlivo.
Keď ale Ježiša zlapali, a okolostojaci ukazovali na Petra, že on bol kedysi tiež s ním, zaprisahával sa a zaklínal, že ho nepozná.
„V živote som ho nevidel.“ Rovnaké zradné klamstvo zopakoval dokopy tri razy, čím len podčiarkol, akej nevery sa dopustil.
Zradili ho i ostatní, veď predtým stáli a kričali mu na slávu, a zrazu, z ničoho nič, vymenili kabáty a vrieskali: „Ukrižovať!“
Bol osamelý, svojej najhoršej chvíli čelil sám, nikto mu nepodal ruku, nikto mu nezotrel pot, ani jeden sa nesnažil uľahčiť mu nastávajúce utrpenie. Najosamelejší. A predsa vydržal, kríž odniesol, do hrobu uľahol, a keď vstal z mŕtvych, i tak odpustil a zjavil sa svojim, zjavil sa i Petrovi a učinil z neho veľkého muža Božieho. Kto teda porozumie sklamaniam lepšie ako Ježiš? Veru nikto, nie je ani jediný, čo by dokázal pochopiť a súcitiť ako on. Je to liek, lebo kedykoľvek zaklope na srdce tá čudná a nechcená bolesť, ktorá prázdniny nemá, vieme, komu sa smieme bez obáv a bez pretvarovania sa vyžalovať.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies