Čo je GMO a odkiaľ to k nám prišlo?

Monsanto je chemický koncern, ktorý sídli v americkom meste St.Louis, štát Missouri. Svoje pôsobenie rozbehol už vo vyše 60-tich krajinách sveta, a toto číslo naďalej stúpa nahor. Spoločnosť je celosvetovo najväčším výrobcom geneticky upraveného osiva.

Inými slovami, "príroda a poľnohospodárstvo kvôli jeho praktikám trpia, a je to jeden z najobávanejších nástrojov v rukách iluminátov, ktorý má poslúžiť k zotročeniu celého sveta." Takto opisuje spoločnosť internetová stránka haiti-kinderhilfe.blogspot.com, ktorá sa snaží z vlastných prostriedkov pomáhať deťom v najrizikovejších oblastiach sveta.

Monsanto je to účinná zbraň, vďaka ktorej by veľká časť ľudstva mohla ochorieť, alebo sa stať závislou. Možno sa vám na prvý pohľad môže zdať, že preháňame, no naozaj je to tak. Až 90% geneticky modifikovaných rastlín pochádza práve od tejto spoločnosti. Problémom však je, že ich rastliny sa nepestujú len v USA, ale takmer všade na svete. Navyše k nim môžeme zaradiť aj produkty od Bayeru, Pioneer, BASF či Dow Chemical.

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Package from #Bayer 📦 😁😁 sweet!!! #advancingtogether #monsantobayer

Príspevok, ktorý zdieľa @ jessbayermaui_, 4 Sep 2018 o 8:32 PDT

Prečo je ale GMO osivo zlá voľba? V prvom rade sa tieto rastliny vypestovali umelo a ich dopad na prírodu či zdravie človeka nebol ešte nikdy otestovaný. A za druhé, geneticky modifikované osivo je patentované. Inými slovami, z poľnohospodárov robí otrokov. Čo je ale ešte horšie, aj na politikov má obrovský vplyv. Máloktorá krajina je ochotná púšťať sa do boja s gigantom, akým Monsanto aj v skutočnosti je. No náš sused to predsa len skúsil.

Na západ od nás leží krajina, ktorá dlhé roky vzdoruje Európskej únii v oblasti pestovania geneticky modifikovaných rastlín. Existuje totiž teória, že ich konzumovaním by sa mohli v tele človeka a zvierat tvoriť nádory.

Vďaka organizácii WikiLeaks, ktorá sa nabúrala do systému americkej tajnej služby, sa zverejnili veľmi tajné informácie o rôznych spoločnostiach po celom svete. A môžete trikrát hádať, s ktorou spolupracovala práve americká diplomacia. V dokumentoch sa spomínalo aj konkrétne meno, a to amerického veľvyslanca pôsobiaceho v  Paríži Craiga Stapletona. Ten sa dokonca ohľadom pestovania GMO rastlín aj priamo vyjadril, že "Európa v tejto oblasti nenapreduje, ale vracia sa naspäť. K pokroku ju nechcú pustiť štáty ako Francúzsko, Taliansko, Rakúsko, či dokonca aj Európska komisia."

"V prípade odvetných opatrení bude musieť za to Európa zaplatiť, no práve toto by mohlo viesť k posilneniu biotechnológii v poľnohospodárstve."

GMO osivo má navyše jednu veľmi charakteristickú vlastnosť. Nevie sa samo od seba rozmnožovať a tým pádom sa dá získať len kúpou. No a cenu stanovuje samozrejme spoločnosť Monsanto. Navyše je v istých krajinách dokázané, že roľníci, ktorí sú nútení prejsť na GMO osivo, spotrebujú oveľa viac pesticídov a insekticídov, aby dosiahli rovnaké množstvo úrody ako z prírodných rastlín.

Po Rakúsku môžeme spomenúť a ďalší, teraz už konkrétnejší príklad na tom, ako sa GMO neujalo. V nemeckej dedine Zepkow bolo v roku 2011 po 4 rokoch zastavené pestovanie upravených zemiakov Amflora. Miestne médiá to vysvetlili tak, "že v oblasti sa už nebudú pestovať geneticky modifikované zemiaky Amflora. Zmluva s Plant Science, ktorá bola dcérskou spoločnosťou BASF, sa ruší. Zásadný problém je v tom, že v období siatia a zberu by si zabránenie blokády vyžadovalo veľké nasadenie policajných hliadok." Hlavný vedec projektu Denis Behrendt len s poľutovaním oznámil, že genetické inžinierstvo stále je a bude potrebnou technológiou pre budúcnosť.

GMO plodiny teda nie sú obľúbené všade na svete. V prípade Rakúska a nemeckej dedinky Zepkow sa dá hovoriť skôr o nepatrných odporcoch, ktoré spoločnosť Monsanto pri svojich ročných ziskoch ani neberie do úvahy. Na druhej strane sa však každý odpor začína tvoriť len v malej podobe. Potom je to už len na ľuďoch, či ho budú šíriť ďalej.