Už viac ako týždeň sa v Bielorusku konajú veľké zhromaždenia a protesty. Demonštranti požadujú nové prezidentské voľby, zatiaľ čo úradujúci prezident Alexandr Lukašenko tvrdí, že protesty vedú zahraničné sily. Netky.sk odpovedá na hlavné otázky o situácii v Bielorusku
Prečo sa protesty začali?
9. augusta sa v Bielorusku konali prezidentské voľby. V nich zvíťazil Aleksandr Lukašenko, podľa Ústrednej volebnej komisie získal 80 percent hlasov. Vládne v krajine od roku 1994 a nové prezidentské obdobie bude pre neho už šieste.
Jeho hlavná súperka Sviatlana Cichanovská získala 10,12 percenta hlasov. Lukašenkovi súperi odmietli uznať výsledky týchto volieb. Po ich zverejnení vypukli v Bielorusku okamžite pouličné protesty, voči ktorým zasiahli bezpečnostné zložky s nebývalou brutalitou. K dispozícii sú informácie o dvoch obetiach, tisíckach zadržaných a niekoľkých stovkách zranených.
Demonštranti sa domnievajú, že výsledky volieb boli sfalšované. Vyžadujú usporiadanie nových prezidentských volieb v krajine.
Čo hovorí Lukašenko?
Alexandr Lukašenko hovorí, že masové protesty boli organizované zo zahraničia. Verí, že demonštrácie vedú ľudí z iných krajín.
"Zaznamenali sme telefonáty zo zahraničia. Volali z Poľska, Veľkej Británie a Českej republiky, riadili naše ovce. Tie nerozumejú tomu, čo robia a už ich začínajú ovládať," uviedol Lukašenko na stretnutí 10. augusta.
Tiež niekoľkokrát spomenul, že bezpečnosť Bieloruska ohrozujú "jednotky NATO".
"Na území susedných štátov - v Poľsku a Litve sa konajú vojenské cvičenia jednotiek NATO. Bolo by to v poriadku, ale na týchto územiach dochádza k eskalácii a zvyšovaniu ozbrojených zložiek," hovorí prezident Bieloruska.
Alexandr Lukašenko počas vystúpení poznamenával, že prezidentstvo neopustí "pod tlakom pouličných protestov" a považuje výsledky volieb za legálne.
Čo urobí Rusko?
Alexandr Lukašenko sa tiež domnieva, že protesty v Bielorusku sú hrozbou pre Rusko. Faktom je, že Rusko a Bielorusko sú súčasťou takzvaného zväzového štátu. Každá krajina má vlastnú vládu, menu a prezidenta. Ale nie sú kontroly na štátnej hranici medzi krajinami a občania môžu voľne cestovať.
Bielorusko na západe má hranice s členskými krajinami NATO - Poľskom a Litvou. Hranica medzi zónami záujmov NATO a Ruska sa nachádza najmä na západe Bieloruska. Lukašenko vo svojich prejavoch hovorí o aliancii ako o hrozbe pre bezpečnosť Bieloruska.
"Tanky NATO rinčia pri našich bránach, na západných hraniciach našej krajiny sa buduje vojenská sila. Litva, Lotyšsko, Poľsko a Ukrajina nám prikazujú usporiadať nové voľby. Ak budeme nasledovať ich vedenie, zahyneme ako ľudia, ako štát, ako národ," povedal.
Rusko a Bielorusko sú navyše členmi organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti. To znamená, že v prípade hrozby vojenských akcií v Bielorusku, Rusko a ďalšie členské štáty organizácie môžu poskytnúť podporu bieloruským orgánom.
"Mal som dlhý a podrobný rozhovor s prezidentom Ruska. Je absolútne venovaný tomu, čo sa deje v Bielorusku. S Vladimírom Putinom sme sa dohodli: na našu prvú žiadosť sa poskytne komplexná pomoc na zaistenie bezpečnosti Bieloruskej republiky," povedal Lukašenko 15. augusta.
Kremeľ a ruské úrady v súčasnosti nekomentujú situáciu v Bielorusku a slová Alexandra Lukašenka. Vladimír Putin tiež ešte verejne nepotvrdil úmysel poskytnúť vojenskú alebo inú pomoc bieloruskému prezidentovi.
Prečo demonštranti používajú neoficiálnu vlajku Bieloruska?
Bielorusko má oficiálnu štátnu vlajku - zelené a červené plátno s bielym ornamentom. Táto vlajka vyzerá ako vlajka Bieloruskej sovietskej republiky, ale symboly ako hviezda a kosák boli z nej odstránené. Bola schválená v roku 1995, počas prvého prezidentského obdobia Alexandra Lukašenka.
Demonštranti v Bielorusku používajú bielo-červeno-bielu vlajku. Je symbolom historického národného hnutia. Počas komunizmu bola úplné zakazazana. V 80. rokoch sa táto vlajka stala jedným zo symbolov národného hnutia a po páde ZSSR bola prvou oficiálnou štátnou vlajkou Bieloruska.
Bielo-červeno-biela vlajka nie je v Bielorusku oficiálne zakázaná, je však známe, že Lukašenko k nej má negatívny postoj. Výskyt tejto vlajky na verejných podujatiach vedie k škandálom, jej použitie sa považuje za politické gesto.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies