V dnešnej dobe sociálnych médií je tlak na to, aby sme vyzerali úspešne a šťastne, ešte väčší. Mnohí z nás filtrujú realitu a prezentujú len tú časť svojho života, ktorá je spoločensky akceptovaná. Tento neustály tlak vytvára dojem, že ak nie sme dostatočne zaujímaví, krásni alebo úspešní, nebudeme prijatí.
Autenticita – byť pravdivý a úprimný voči sebe samému – je vlastnosť, ktorú na iných obdivujeme a vyhľadávame. Ľudia s touto vlastnosťou nás priťahujú svojou otvorenosťou a schopnosťou byť sami sebou bez pretvárky. Napriek tomu mnohí z nás zápasia s tým, aby boli autentickí vo svojom vlastnom živote.
Jedným z hlavných dôvodov, prečo je pre nás ťažké byť autentickými, je hlboko zakorenený strach z odmietnutia. Už od detstva sa učíme, že ak sa budeme správať určitým spôsobom, dostaneme pochvalu, lásku a uznanie. Naopak, ak sa odchýlime od očakávaní, môžeme zažiť kritiku, výsmech alebo dokonca vylúčenie zo skupiny. Tento mechanizmus nás formuje natoľko, že si podvedome vytvárame „sociálne masky“, ktoré nám majú zabezpečiť prijatie.
V dnešnej dobe sociálnych médií je tlak na to, aby sme vyzerali úspešne a šťastne, ešte väčší. Mnohí z nás filtrujú realitu a prezentujú len tú časť svojho života, ktorá je spoločensky akceptovaná. Tento neustály tlak vytvára dojem, že ak nie sme dostatočne zaujímaví, krásni alebo úspešní, nebudeme prijatí.
Spoločnosť neustále vytvára neviditeľné pravidlá, ktoré nám hovoria, ako by sme sa mali správať, vyzerať a prezentovať. Tieto normy môžu byť pozitívne – napríklad podporovať rešpekt a ohľaduplnosť –, ale môžu byť aj obmedzujúce, keď nás nútia potláčať našu skutočnú podstatu.
Autenticita často naráža na spoločenské očakávania, ktoré nám podsúvajú myšlienku, že musíme byť „nejakí“, aby sme boli prijatí. Napríklad:
„Muži neplačú.“ – Očakáva sa, že muži budú emocionálne silní a nebudú prejavovať zraniteľnosť.
„Ženy by mali byť vždy milé a prívetivé.“ – Ak je žena asertívna, môže byť považovaná za nepríjemnú alebo „príliš ambicióznu“.
„Úspech znamená dobrú prácu, manželstvo a rodinu.“ – Odchýlenie sa od tejto šablóny môže viesť k odsúdeniu.
Pod vplyvom týchto očakávaní sa mnohí z nás snažia „zapadnúť“, aj keď to znamená potláčať svoju autenticitu.
Autenticita začína sebapoznaním – schopnosťou pochopiť, kto sme, čo chceme a aké sú naše hodnoty. Ak však nevieme, kým naozaj sme, je pre nás takmer nemožné žiť autenticky. Mnohí ľudia prechádzajú životom bez toho, aby si položili zásadné otázky o sebe samých, a namiesto toho prijímajú názory, ciele a hodnoty, ktoré im vnucuje spoločnosť.
Od detstva nám rodičia, škola a spoločnosť hovoria, čo je „správne“ a „nesprávne“. Namiesto toho, aby sme objavovali svoje vlastné hodnoty, často len preberáme tie, ktoré nám boli vštepované. Ak sme vyrastali v prostredí, kde nebolo bezpečné vyjadrovať svoje emócie alebo názory, mohli sme sa naučiť potláčať svoju pravú podstatu.
Moderná spoločnosť kladie dôraz na výkon – dobré známky, prestížne zamestnanie, spoločenský status. Často meriame svoju hodnotu podľa toho, čo si o nás myslia iní, namiesto toho, aby sme sa pýtali, čo nás skutočne napĺňa.
Perfekcionizmus sa často tvári ako pozitívna vlastnosť – snaha robiť veci čo najlepšie je predsa dobrá, však? Problém nastáva, keď sa perfekcionizmus zmení na vnútorného kritika, ktorý nám hovorí, že nikdy nie sme dosť dobrí. Strach z chýb a túžba po dokonalosti nás môžu paralyzovať a brániť nám v tom, aby sme boli autentickí.
Perfekcionisti sa boja, že ak urobia chybu, ostatní ich budú kritizovať alebo odmietať. Radšej sa preto prispôsobujú očakávaniam druhých, než aby riskovali, že budú „nedokonalí“. Často sa vyhýbajú prejavovaniu svojich skutočných názorov či pocitov zo strachu, že nebudú dostatočne dobré alebo prijateľné.
Autentickí ľudia sú prirodzene spontánni a otvorení novým skúsenostiam. Perfekcionisti sa však snažia všetko naplánovať a kontrolovať, aby predišli akejkoľvek chybe. Výsledkom je, že sa môžu javiť ako neprirodzení alebo strnulí, pretože sa boja ukázať svoju pravú podstatu.
Perfekcionisti majú tendenciu vyhýbať sa situáciám, kde by mohli zlyhať, čím sa ochudobňujú o nové skúsenosti. Tento strach ich môže brzdiť v kariére, vzťahoch či osobnom rozvoji, pretože sa neodvážia robiť kroky mimo svojej komfortnej zóny.
Perfekcionisti majú často veľmi prísne kritériá na seba a svoju hodnotu spájajú so svojím výkonom. Ak sa im niečo nepodarí na 100 %, cítia sa ako zlyhanie. Táto neustála sebakritika im bráni cítiť sa dobre vo vlastnej koži a prijímať sa takých, akí sú.
Oslobodenie sa od perfekcionizmu a návrat k autentickému ja si vyžaduje vedomú prácu na zmene postoja k sebe samému. Prvým krokom je uvedomiť si, že chyby nie sú znakom slabosti, ale prirodzenou súčasťou rastu. Každý pokrok je sprevádzaný neúspechmi, a práve tie nám poskytujú cenné lekcie. Namiesto toho, aby sme sa za chyby trestali, môžeme ich vnímať ako príležitosť zlepšiť sa a lepšie pochopiť seba samých.
Ďalším krokom je zníženie tlaku na dokonalosť. Perfekcionisti sa často snažia o 100 % výsledky, no v skutočnosti je „dosť dobré“ často úplne postačujúce. Skúsme si vedome nastaviť realistické očakávania a uvedomiť si, že väčšina ľudí si drobné nedokonalosti ani nevšimne. Dôležitejšie je sústrediť sa na to, čo nás baví a napĺňa, než na neustálu snahu o neomylnosť.
Zároveň je kľúčové naučiť sa zvládať kritiku. Strach z negatívnej spätnej väzby mnohých ľudí drží v zajatí perfekcionizmu, no kritika nie je vždy útokom – často je konštruktívna a môže nám pomôcť rásť. Namiesto automatickej obrany alebo pocitu zlyhania môžeme skúsiť kritiku analyzovať a vziať si z nej to, čo nám skutočne prospieva.
Dôležitou súčasťou oslobodenia sa od perfekcionizmu je aj prijatie vlastnej zraniteľnosti. Autenticita spočíva v tom, že sa nebojíme ukázať, kým naozaj sme – aj so svojimi slabosťami, neistotami a nedokonalosťami. Ľudia si oveľa viac cenia úprimnosť a ľudskosť než falošnú dokonalosť. Dovoliť si byť zraniteľní znamená vytvárať hlbšie a autentickejšie vzťahy s okolím.
Nakoniec je užitočné presmerovať pozornosť z výsledku na proces. Perfekcionisti sú často zameraní na konečný produkt a prehliadajú samotnú cestu. Ak sa naučíme viac si užívať samotný proces učenia, tvorby a skúšania nových vecí, postupne zistíme, že autenticita nepramení z bezchybnosti, ale z radosti zo života takého, aký je – nedokonalý, no skutočný.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies