Slovenský hokejista Andrej Bíreš je synom Ondreja Bíreša, ktorý hrával hokej za Vojvodinu Novy Sad, Zvolen a Norimberg. A teraz pôjde v jeho šľapajach nielen tým, že sa tiež dal na dráhu hokejistu a pôsobí v Nemecku, ale dokonca si zahrá aj v rovnakom klube – góly bude strieľať za Norimberg Ice Tigers. Rozprávali sme sa s Andrejom Bírešom, ktorý Slovensko reprezentoval aj na MS do 20 rokov a teraz si po rokoch v nižších ligách zahrá najvyššiu DEL.
Andrej, aké máte pocity pred štartom nemeckej najvyššej súťaže, kam ste prestúpili z nižšej ligy? Ako sa cítite a ako často nad tým premýšľate počas leta?
Často nad tým nepremýšľam, len aby sa to už konečne začalo. Lebo stále nevieme, kedy vlastne mám do Nemecka ísť a kedy vlastne sa má liga začať. Ešte nie je žiadne oficiálne stanovisko. Pretože v lige máme aj veľa amerických a kanadských hráčov, tí to tam teraz nemajú veľmi pekné s koronou a vlastne Nemci povolili veľké podujatia až 31. 10. Takže až po 31. októbri by sa mala začať sezóna.
Možno to bude tiež bez divákov, ako teraz v NHL?
Nemyslím si, že by to bolo bez divákov, lebo sme mali aj taký otvorený telefonát s manažérom, resp. s riaditeľom klubu, ktorý nám to celé vysvetlil, aj finančnú situáciu, aká teraz je. Nám povedali, že 50 až 60 percent z príjmu z divákov je vlastne rozpočet klubu. Čiže oni si nevedia predstaviť, aby sezóna bola bez divákov, ani v obmedzenom počte.
Tie finančné obmedzenia sa možno aj vás hráčov dotknú?
Áno. Prišlo nám nariadenie od ligy, že všetci musia hráčom znižovať plat o 25 percent. Čiže to bolo také nariadenie z ligy, že ktorý klub by to nespravil, tak by nedostal licenciu na ďalší rok.
Takže na nejaký čas sa vlastne musíte vzdať štvrtiny platu.
V podstate áno, ale máme prisľúbené, že ak by to pokračovalo v normále, tak by nám tie financie vrátili.
Ale tak asi hokejista to nerobí v prvom rade len pre tie peniaze. Asi si niečo aj našetril...
Áno, aj nie. Samozrejme, že to mrzí, keď stratíte 25 percent. Ale všetci hráči to stratili. Čiže musíme s tým žiť, asi nie sme jediní, ktorí stratili, hlavne, že máme prácu. Istotne niektorí bežní ľudia možno aj stratia prácu kvôli korone, ako to počúvam, takže môžeme byť radi za to, čo máme.
Aká je tam celkovo tá hokejová atmosféra, v porovnaní možno so Slovenskom, kde to naozaj žije tým hokejom?
V Nemecku to až tak nežije hokejom. Fanúšikovia ním žijú, ale médiá až tak nie. Samozrejme, na prvom mieste je tam futbal. Čiže všetci väčšinou o tom futbale rozprávajú, ten hokej je tam na nejakom treťom, štvrtom mieste v popularite športov.
Takže vlastne aj kvôli tomu sa vás stále pýtajú na Mareka Mintála, či ho poznáte.
Áno, vlastne kvôli tomu sa ma to väčšinou pýtajú. Mintál, Vittek, všetci chlapci, čo vlastne boli v Norinbergu.
Okrem toho hokeja sa vám ako celkovo páči život v Nemecku? Aké sú tam možnosti?
Ja som tých miest zažil viacej a v každom to bolo niečo iné. Či už v tom Essene, čo bolo 600-tisícové veľké mesto, bolo to niečo iné. Napríklad či už ten Bad Nauheim, čo bolo kúpeľné mesto. A vlastne aj tie regióny sú tam rozdelené, rôzne mentality, rôzne nárečia a baví ma aj spoznávať tieto zákutia Nemecka. Je to v podstate veľmi pekná krajina, takže som veľmi rád aj za to.
Takže chodíte, fotíte, filmujete?
Až tak veľmi nie. Skôr si to ukladám v hlave.
Bol jeden hráč, ktorý hral za Banská Bystricu, Éric Faillé, ktorý tiež toto hovoril, že načo kamerujem tie oslavy, že nech si to nechám len v hlave.
A že si to budete lepšie pamätať potom.
Pokračovanie nabudúce.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies