Dejiny sa zbláznili: Prvá žena v dejinách na čele Mexika. A navyše pôvodom „echtovná“ Židovka (komentár Iva Samsona)

Mnohé významné Mexičanky (stačí si na webe prečítať reakcie v hlavných mexických novinách) oslavujú zvolenie Sheinbaumovej ako víťazstvo rodovej rovnosti a triumf pre feminizmus, ale to všetko sa ešte len ukáže v čase a priestore.

Sheinbaumová nielenže je prvá žena na mieste prezidentky, ale aj prvá, hoci „nepraktizujúca“ Židovka v tomto úrade. A to z oboch hlavných prúdov. Z otcovej strany „aškenáziovská“ Židovka z Litvy, z matkinej strany bulharská „sefarditka“. Obaja rodičia emigrovali do Mexika v medzivojnovom alebo vojnovom (druhá svetová) období.

Mexiko ako ho poznáme alebo nepoznáme

Keďže túto federáciu spolkových krajín (dlhý tvar Estados Unidos Méjicanos) málo poznáme, niečo predsa len vieme z jeho dejín vďaka skvelému dielu amerického hispanistu 19. storočia Williama Prescotta. Jeho kniha Dejiny dobytia Mexika totiž vyšla aj v bývalom východnom Nemecku (NDR) a bola tak vďaka činnosti Kultúrneho centra NDR ľahko dostupná pre domácich čitateľov v bývalom Československu.

S bývalým Československom malo Mexiko už za „prvej republiky“ dobré vzťahy. Už v roku 1936 bola jedna ulica v hlavnom meste pomenovaná po prezidentovi Masarykovi. Dnes je z nej jedna z navýstavnejších (ale aj najdrahších) tried v „Ciudad de Méjico“. V roku 2000 dokonca v tomto neprehľadnom hlavnom meste (25 – 30 miliónov obyvateľov s predmestiami a satelitnými mestami) odhalili aj sochu T. G. Masaryka. Na ulicu alebo sochu pomenovanú po Jozefovi Tisovi v „Mexico-City“ nenarazíte. To musíte ísť hľadať do Bánoviec nad Bebravou alebo inde po Slovensku.

Inak prezidentka tejto krajiny to nebude (ako inak?) mať ľahké. Mexičania tejto bývalej starostke Ciudad de Méjico odovzdali v prezidentských voľbách v nedeľu takmer 60% hlasov, čo je dosť ťažký chomút, ktorý sa dá uniesť na krku. Znamená to, že sa do nej vkladajú obrovské očakávania. Lenže je takmer nemožné, aby Claudia Sheinbaumová tieto nádeje splnila. Je predstaviteľkou novej generačnej ľavicovej strany MORENA (názov vytvorený z Movimiento Regeneración Nacional – Národné hnutie obnovy), čo tej strane nebráni odvolávať sa na národnú patrónku Mexika, na “Nuestra Señora de Guadalupe” (La Virgen de Guadelupe), čiže Pannu z Guadelupe známu ako La Morena. Nie je to vlastne nič nesystematické. Aj bývalý člen Komunistickej strany Sovietskeho zväzu a súčasný ruský prezident Vladimír Putin sa rád necháva zachytávať kamerami, ako sa prežehnáva v chrámoch (sobóroch).

Novej (židovskej) prezidentke Mexika asi neostane nič iné (ako inak v Mexiku?), ako sa prispôsobiť mexickej náboženskej kultúre. Mexiko je navyše treba zaradiť do regionálnej scény. Geograficky patrí do Severnej Ameriky, kultúrne do Strednej Ameriky, jazykovo do Latinskej Ameriky. Vyberte si..

Ilustračná maľba - plukovník William Prescott sa objavuje na dvoch obrazoch vojny za nezávislosť, z ktorých jeden je „Smrť generála Warrena v bitke pri Bunker Hill 17. júna 1775“ od Johna Trumbulla. Trumbull ho zahrnul aj do „Kupitácie generála Burgoyna“.

Zdroj: nps.gov / Museum of Fine Arts, Boston

Stav Mexika je ale vážny, ľudia utekajú

Slovensko má s týmto štátom štandardné diplomatické vzťahy. Mexiko je stredne dôležitý obchodný partner Slovenskej republiky a Slovensko uznalo hneď po rozdelení ČSFR. Ide o obrovskú krajinu. Jej rozloha meria takmer dva milióny kilometrov štvorcových, takže si prepočítajte, koľkokrát je väčšie ako Slovensko (to má necelých 50 000 kilometrov štvorcových). Počet obyvateľstva sa v roku 2024 odhaduje na 130 miliónov, ale to číslo je relatívne. Nikto presne nevie, koľko Mexičanov sa zdržiava v USA, kam Mexičania masovo ilegálne utekajú. Do Mexika zase utekajú ľudia z Guatemaly a Hondurasu... Trochu to pripomína Slovensko, ktoré tiež nevie štatisticky definovať, či v zahraničí žije 10% Slovákov? Štatisticky absolútna väčšina z nich v Česku. Samozrejme tých mladých a výkonných, takže tam odvádzajú dane.

Etnické zloženie obyvateľstva bude Claudii Sheinbaumovej tiež robiť vrásky na čele. Podľa mexických štatistík tvoria asi 60% Mexičanov „mestici“ („miešenci“ Európanov a domorodcov), 30% sú „indiáni“ a len 10% „kreoli“, teda priami potomkovia Európanov. Táto etnická karta sa v niektorých krajinách Latinskej Ameriky dá kedykoľvek vytiahnuť z rukáva. Urobili tak napríklad ľavicoví vodcovia vo Venezuele (Hugo Chávez) alebo v Bolívii (Evo Morales).

Realitou je, že politiku v Mexiku vždy ovládali Mexičania pôvodom z Európy, ale Sheinbaumová sa na tohto žolíka v rukáve odporcov musí pripraviť. Mexiko je však od strednej Európy ďaleko a stane sa (hispánski nelegálni utečenci) najskôr horúcou témou v amerických novembrových prezidentských voľbách, nie nateraz v eurovoľbách. EÚ má iné migračné starosti ako USA.