Deň narodenia Ludwika Zamenhofa, tvorcu esperanta, je aj Svetovým dňom esperanta

Prvotná myšlienka vytvorenia univerzálneho jazyka

Ludwik Lejzer Zamenhof sa narodil 15. decembra 1859 v židovskej rodine v poľskom meste Bialystok, ktoré bolo v tom čase súčasťou cárskeho Ruska. S cudzími jazykmi sa stretával od detstva. Jeho otec Marko Zamenhof bol učiteľom francúzštiny a nemčiny. Okrem týchto jazykov ovládal Ludwik Zamenhof ešte poľštinu, ruštinu a židovský jidiš. Tým, že vyrastal vo viacjazyčnom prostredí, sa často stretával aj s konfliktami medzi Poliakmi, Nemcami, Rusmi či Židmi. Uvedomil si, že nedorozumenia sú aj dôsledkom jazykových bariér. Aj preto v ňom už počas gymnaziálneho štúdia dozrievala myšlienka vytvorenia univerzálneho jazyka, ktorým by si dokázali ľudia lepšie porozumieť. Aj napriek záujmu o filológiu odišiel na prianie otca študovať medicínu do Moskvy. Po zavraždení ruského cára Alexandra II. v roku 1881 odišiel do Varšavy, kde štúdium dokončil. Popritom sa venoval jazykom a rozvíjal svoju predstavu univerzálneho medzinárodného jazyka.

Prvé učebnice esperanta

Okrem spomínaných jazykov, s ktorými sa stretával od detstva, sa počas života naučil na rôznych úrovniach ďalších osem jazykov, medzi nimi angličtinu, hebrejčinu, španielčinu či taliančinu. Vďaka finančnej pomoci svojho budúceho svokra vydal 26. júla 1887 prvú učebnicu esperanta pod pseudonymom Doktoro Esperanto. Učebnica s názvom "Lingvo internacia. Antauparolo kaj plena lernolibro" obsahovala predhovor, 16 gramatických pravidiel, cvičebnicu, univerzálny slovník s 917 kmeňmi a niekoľko básní. Táto prvá učebnica sa medzi priaznivcami esperanta nazýva aj Unua libro (Prvá kniha). Podľa jeho pseudonymu Doktoro Esperanto získal nový jazyk neskôr aj pomenovanie. Zamenhof sa po vydaní učebnice zriekol akýchkoľvek autorských práv. Nechcel byť považovaný za tvorcu nového jazyka, ale len za iniciátora. Aj napriek tomu sa až do smrti venoval rozvoju esperanta. Predovšetkým chcel, aby v novom jazyku vznikala aj umelecká literatúra. Na Slovensku vyšla prvá učebnica esperanta v roku 1907. Zostavil ju lekár Albert Škarvan v spolupráci s ruskými esperantistami. Viackrát bol Ludwik Lejzer Zamenhof nominovaný na Nobelovu cenu za mier, ale ocenenie nezískal. Zomrel 14. apríla 1917 vo Varšave. V roku 1889 začal v Norimbergu vychádzať prvý časopis v esperante La Esperantisto a vznikol aj prvý klub esperanta.

Prvý svetový kongres 

Prvý svetový kongres za účasti 688 esperantistov sa uskutočnil v roku 1905 v Boulogne-sur-Mera a v tom istom roku vyšla ďalšia zásadná kniha Fundamento de Esperanto. Svetový esperantský zväz (Universala Esperanto-Asocio) založili v roku 1808. Ten oficiálne vzťahy s Organizáciou Spojených národov (OSN) pre vzdelávanie, vedu a kultúru - UNESCO nadviazal v roku 1954. UNESCO v roku 1985 vyzvalo členské štáty OSN, aby zaradilo esperanto do svojich učebných osnov. V roku 2002 sprístupnili webovú stránku lernu! - internetovú bezplatnú stránku na učenie sa esperanta. Prekladač Google Translate pridal do zoznamu esperanto ako svoj 64. jazyk v roku 2012. Esperanto je tiež jediným schváleným umelým liturgickým jazykom katolíckej cirkvi. V roku 1924 bol jazyk uznaný aj ako jeden z telegrafických jazykov a 31. októbra 2014 bolo esperanto zapísané na zoznam Poľského nehmotného kultúrneho dedičstva. Na Slovensku sa po prvý raz konal 101. Svetový kongres esperanta v Nitre, v dňoch 23. - 30. júla 2016. Zúčastnilo sa ho 1300 esperantistov zo 60 krajín sveta.