Na naše duševné zdravie majú naše názory a pohľady na svet rozhodujúci vplyv.
O depresii – jednej z vôbec najvážnejších a najničivejších chorôb, aké nás môžu postihnúť sa často hovorí ako o niečom fatálnom, čo na nás udiera náhle, prostredníctvom pár chemických zmien v mozgu.
DEPRESIU SI "PESTUJEME" VLASTNÝMI MYŠLIENKAMI
No rozšírený laický pohľad na depresiu, že prichádza z ničoho nič a stala sa náhodne - po niekoľkých „klikoch“ v našej mysli vyvracajú seriózne vedecké štúdie.
Stále častejšie vedci, ktorí sa zaoberajú týmto ochorením zdôrazňujú, že chemická nerovnováha v mozgu je až dôsledkom, a nie príčinou depresívnych stavov. A naopak, poukazujú na to, že ľudia, ktorí sú náchylní na depresiu, alebo ňou v plnej miere trpia majú veľmi často jeden spoločný ukazovateľ, odrážajúci sa v ich životnom štýle a prístupe.
Okrem dlhodobého stresu, neschopnosti zastaviť svoje telo a myseľ, relaxovať, vypnúť, prepracovanosti a syndrómu vyhorenia depresie úzko súvisia s naším pohľadom na svet, na nás samotných, na našu budúcnosť.
Inými slovami, zaužívané myšlienkové vzorce a postoje sú tým, čo spôsobuje nesprávne nastavenie v mozgu a následne aj depresívne stavy. A keďže tie boli príčinou a spúšťačom chemických procesov v hlave, práve ich zmenou môžeme depresiu vykoreniť oveľa efektívnejšie a trvalejšie ako riešením následkov.
Na podobné závery prišli nedávno aj vedci z Centra pre výskum kultúry na Arizonskej univerzite. Ich štúdia, zameraná na prehlbujúcu sa krízu duševného zdravia v Spojených štátoch prišla s výsledkami, že depresívne stavy nemajú priamu a najvyššiu súvislosť s chemickými nerovnováhami, ale s niečím, čo nazvali „narušené vzorce myslenia“.
"SOM TO, ČO SI MYSLÍM"
Konkrétne – so spôsobom prežívania, interpretácie a reagovania na realitu. Tieto medzere v myšlienkových vzorcoch identifikovali najmä u mladších ľudí. Rozmenené na drobné, to, ako zmýšľame o sebe, o našom živote, budúcnosti je viac než úzko spojené s naším mentálnym zdravím a odolnosťou.
Ak naše myslenie vytvorili (väčšinou z vplyvu dospelých okolo nás v detstve) pochybné stavebné materiály, vedúce k úzkostiam, večnému strachovaniu a starosteniu, niet divu, že sa môže takýto chronický postoj k svetu vyvinúť až do vážnych depresií, pri ktorých vzniká chemická nerovnováha v mozgu.
No moderní psychológovia a terapeuti dnes upozorňujú na to, že komplexným riešením nie je zameriavať sa na chemické procesy a ovplyvňovať tie, ale pozrieť sa práve na myšlienkové vzorce, ktoré nám spôsobili náš psychický stav, teda ísť celkom ku koreňom.
Aj doktor Kevin Chapman z Kentucky University, ktorý sa špecializuje na depresie a úzkostné stavy tvrdí, že naše nesprávne myslenie a depresia kráčajú verne ruka v ruke. Dokonca upozorňuje, že oveľa viac ako známe „sme to, čo jeme“ platí „sme to, čo a ako si myslíme.“
Podľa Chapmana najškodlivejšími presvedčeniami, ktoré vedú k zlým duševným stavom sú tie typu: „Som bezcenný“, „Ostatní sú lepší, dôležitejší ako ja“, „Nie som hoden lásky“, „Vždy sa všetko pre mňa skončí zle“, „Môj život nemá význam“, „Moja budúcnosť je beznádejná“...
Toto môže byť vštepené deťom už v útlom detstve nesprávnou výchovou a znásobené aj osobnými skúsenosťami a zážitkami, ktoré dieťa s takýmito presvedeania následne v reálnom živote schytáva.
Chapman je optimista v tom, že aj takéto hlboko zakorenené toxické myšlienkové vzorce sa dajú zmeniť. No háčik je v tom, že chronicky depresívny, úzkostlivý človek trpiaci menejcennosťou si ani nemusí uvedomovať, že žije podľa nesprávnych vzorcov, pretože iné ani nepozná. Najdôležitejšie je preto – najlepšie s pomocou odborníka, v emočne bezpečnom prostredí – odhaliť ich, identifikovať, vytrhnúť spolu s koreňmi a postupne vymieňať za nové, zdravé presvedčenia, podľa ktorých si začneme budovať život inak.
Jeho kolegovia z Arizonskej univerzity dodávajú, že úzkosti a depresie popri pokrivenom a beznádejnom pohľade na seba a svoj život spôsobujú aj nedostatok zmyslu pre cieľ, nejaké hlbšie poslanie vo svojom živote (čo úzko súvisí so spomínanými myšlienkovými vzorcami o sebe).
Mladí ľudia tak stále viac žijú v akejsi vyprázdnenej realite, kde nič nemá zmysel, nie sú jasné hranice medzi dobrým a zlým a ich život prebieha v zničujúcom chaose bez akýchkoľvek hraníc, obrysov, vyšších právd.
Preto v práci tímu vedcov z Arizony vyšli z výskumu najlepšie mladí ľudia s vierou, pevne zakorenenou vo svojom živote. Predpokladá sa totiž, že práve viera pomáha ľuďom držať sa určitých právd, ktoré sú nemenné, nemôže im ich vziať doba ani iní ľudia. Je to niečo, čo prináša do životov veriacich stabilitu, pokoj, bezpečie aj hlbší zmysel, za ktorým smerujú. A za takých podmienok lepšie a zdravšie funguje aj náš mozog a myseľ, ktorá je tým menej náchylná na depresiu.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies