Cieľom Dňa Zeme, ktorý si už viac ako päť desaťročí pripomíname 22. apríla, je upriamiť pozornosť na planétu a zdôrazniť potrebu jej ochrany. Bolo to v roku 1970, keď vedci a ekológovia najmä z USA ovplyvnení fotografickými a telegrafickými snímkami z kozmu dokumentujúcimi krehkosť a zraniteľnosť Zeme, demonštračne vyzvali k spoločnému celosvetovému úsiliu za ochranu Zeme so všetkým, čo ju robí jedinečnou.
Najskôr verejnosť venovala pozornosť Dňu Zeme predovšetkým na americkom kontinente. Skutočne svetovým sa stal v roku 1990, kedy začalo iniciatívne a koordinačne pôsobiť Medzinárodné ústredie DŇA ZEME so sídlom v Stanforde. V tomto roku sa pri príležitosti medzinárodného dňa aktivizovalo viac ako 200 miliónov ľudí v 140 štátoch sveta, vrátane vtedajšej ČSFR. Na včasnom propagovaní a informovaní svetovej verejnosti o význame svetového dňa sa hlavnou mierou podieľa EARTH DAY NETWORK.
Tento rok prináša EARTH DAY NETWORK do centra pozornosti devastačné účinky plastov na životné prostredie.
„Prostredie je to, čo nás obklopuje. V prípade plastov sme sa stali samotným produktom – plasty sa nachádzajú v našom krvnom obehu a lepia sa na naše vnútorné orgány. Nesú so sebou ťažké kovy, ktoré sú príčinou mnohých chorôb. Tento kedysi úžasný a užitočný produkt sa neuváženým používaním stal niečím iným a naše zdravie a zdravie všetkých ostatných živých tvorov visí na vlásku,“ povedala na adresu plastov Kathleen Rogers, prezidentka EARTH DAY NETWORK. „Kampaň Planéta verzus plasty je výzvou, aby sme konali hneď, ukončili vládu plastov a ochránili zdravie každej živej bytosti na planéte,“ dodala.
Plasty sa používajú v širokej škále produktov a nahradili materiály ako drevo, kov a sklo. Sú súčasťou kozmetiky, odevov, používajú sa v potravinárstve, medicíne, stavebníctve, automobilovom priemysle, pri výrobe elektroniky... Stali sa najčastejšie používaným materiálom.
Prvý umelý plast vyrobil v 1838 Alexander Parkes na báze chlorofolmu a ricínového oleja a nahradil niektoré prírodné materiály. Plasty dnešnej podoby sú známe od roku 1920. Ich neuveriteľná všestrannosť spôsobila, že výroba a používanie plastovprudko rastie od 50. rokov minulého storočia.
V roku 2022 bola najväčším producentom plastov na svete Ázia, pričom samotná Čína je zodpovedná za 32 % celosvetovej produkcie. Na druhom mieste sa nachádza Severná Amerika (17 %). Zo zverejnených údajov vyplýva, že celosvetová produkcia plastov dosiahla v danom roku ohromujúcich 400,3 milióna ton. V porovnaní s rokom 2021 to predstavuje nárast o približne 1,6 %.
Plasty sa často využívajú ako obalový materiál, ktorý má zväčša krátku životnosť. Zo Správ o stave životné prostredia Slovenskej republiky v roku 2021 a 2022 vyplýva, že na našom území vzniklo roku 2021 spolu 12 710 723 ton odpadov, z toho obaly a odpady z plastov tvorili 128 310,99 ton. Z tohto množstva sa zrecyklovalo 60,23 %.
Ďalším frekventovaným produktom s krátkym použitím, ale dlhou životnosťou sú plastové tašky. V predchádzajúcom roku sa ich na celom svete vyrobilo viac ako 500 miliárd plastových – milión tašiek za minútu.
Čo sa týka slovenského trhu, naň bolo v roku 2021 uvedených viac ako 434 miliónov kusov ľahkých a veľmi ľahkých plastových tašiek, pričom v porovnaní s rokom 2018 sa jedná o 38 % pokles. V prepočte na jedného obyvateľa to bolo v roku 2018 až 129 kusov, kým o tri roky neskôr 80. Tento pokles pravdepodobne spôsobilo ich povinné spoplatnenie a povinnosť predajcov poskytovať papierové a textilné tašky.
K zvýšeniu recyklácie prispel aj systém zálohovania, ktorý bol na Slovensku spustený 1. januára 2022 a týka sa množstva plastových fliaš s objemami od 0,1 do 3 l a tiež plechoviek s označením „Z – Zálohované“. Výnimkami sú napríklad fľaše od mlieka a mliečnych výrobkov, sirupov a alkoholických nápojov s obsahom alkoholu nad 15 %.
Podľa údajov spoločnosti NATUR-PACK, a. s., pred spustením zálohovania v kontajneroch a vreciach na triedený zber tvorili nápojové obaly z plastov priemerne 21,58 % z hmotnosti celkového obsahu, o rok neskôr necelé 3 % a v roku 2023 2 %. Hmotnostný pokles plastových obalov na nápoje predstavuje hodnotu 90,6 %.
Rastúce používanie plastov vedie k množstvu odpadu v životnom prostredí, k znečisteniu a poškodeniu pevniny a morí. Plasty – pôvodne užitočný a lacný produkt – sa stali hrozbou nielen pre životné prostredie, ale aj pre ľudské zdravie.
Európska environmentálna agentúra uvádza, že časť „plastového“ problému spočíva v tom, že častice s veľkosťou mikro a nano, ktoré sa hromadia v prostredí, sa môžu dostať do potravinového reťazca zvierat a ľudí (Bouwmeester et al., 2015). Po požití môžu mikroplasty poškodiť tráviaci systém vodných organizmov a spôsobiť vnútorné a vonkajšie zranenia (de Ruijter et al., 2020).
Mikroplasty môžu byť absorbované a distribuované cez obehový a lymfatický systém, môžu sa ukladať v tukových tkanivách a viesť k potenciálnym karcinogénnym účinkom, dysfunkcii pečene a narušeniu endokrinného systému (Lehel a Murphy, 2021).
Čo sa týka našej rastúcej expozícii plastom, ľudské zdravie môže byť ohrozené – mikroplasty boli nájdené v ľudskej krvi a stolici (Schwabl et al., 2019; Leslie et al., 2022). Odhaduje sa, že ročný príjem mikroplastov sa pohybuje od 70 000 do 120 000 častíc (Cox et al., 2019). Väčšina týchto častíc je vdychovaná vzduchom, jedlo a nápoje predstavujú druhý najväčší zdroj. Ľudia, ktorí pijú prevažne balenú vodu, môžu prijať ďalších 90 000 mikroplastových častíc ročne.
Nielen v tento deň by ste si mali položiť otázku, ako môžeme prispieť k ochrane životného prostredia. Nezabudnime – malé zmeny v každodennom živote dokážu mať veľký dosah pre prostredie, v ktorom žijeme.
Deň Zeme sa stal globálnym fenoménom, ale stále počíta s miestnymi iniciatívami, ktoré demonštrujú silu zmeny na úrovni jednotlivca. V rámci jeho osláv sa po celom Slovensku organizujú výstavy, súťaže, odborné, osvetové, ale aj rôzne zábavné podujatia. Stačí si vybrať.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies