Pred 20 rokmi (2004) pripustili (prepáčte ten zootechnický terminus technicus) krajiny dovtedy skalopevnej európskej pätnástky rozširovanie Európskej únie o „ľavobočkov“. O Estónsko, Litvu, Lotyšsko, Slovinsko, Poľsko, Maďarsko, Česko. Rumunsko a Bulharsko si museli trochu počkať, ale nebolo to nijako dramatické. S juhoeurópskymi krajinami to už nebol žiaden problém. Ostatní nápadníci bohatej nevesty (Bielorusko, Moldavsko, možno aj budúca republika Kamčatka) ešte len čakajú na svoju šancu vstúpiť do klubu bohatých, ktorí každým novým rozširovanom EÚ chudobnejú.
Niektorí (zatiaľ iba Veľká Británia) spozorneli a z klubu vystúpili, poprípade hrozia „exitom“. Viacej je však tých, ktorí chcú dnu, takže EÚ začína pripomínať obliehaný hrad: obliehajúci chcú dovnútra, obliehaní sa snažia utiecť z neho preč.
Pozvanie do EÚ si bývalé „východoeurópske“ štáty museli vydrieť v procese, ktorý bol miestami veľmi ponižujúci. Museli ste si vychutnať všetky kapitoly„Acquis“. Iste, pri krajinách ako Švajčiarsko alebo Nórsko, ak by prejavili vážny záujem o vstup, by Brusel slastne zachrochtal blahom. Škoda, tí najbohatší sa však do EÚ netlačia, neponáhľajú sa deliť s chudobnými o výsledky svojej dlhodobej a krvopotnej práce. Ak v krajinách ako Slovensko, Poľsko, Česko a iných „východniarov“ počujeme exitové stony.
Slovensko dopadlo dobre, Európa ju pustila nielen do vstupnej haly a
nielen do obývačky, ale hneď aj do kuchyne, takže nie iba na
krátku zdvorilostnú návštevu, kde si muselo prezliecť papuče,
aby hostiteľov nenakazil.
Podávať výpočet výhod, ktoré pre krajinu ako Slovensko Európa poskytla, je
zbytočné a môže byť aj kontraproduktívne. Vždy sa nájde niečo
„za“ a niečo „proti“. Nežijeme si zle, dožívame sa
vyššieho veku ako pred rokom 1989 (dovtedy to išlo dolu vodou),
cestujeme cez hranice, na ktorých nás po brade nešteklia
elektrické drôty. A keď nechceme, tak necestujeme.
Otázkou je, či má platnosť príslovie, že na obchod sú potrební dvaja: jeden múdry a jeden hlúpy. Je to veľmi nedokonalé príslovie, ak ho chcete použiť na integráciu „východniarov“ do Európskej únie. Ak niekto vyhral v súťaži o vstup do EÚ, bol to „východ“. A „západ“ tiež nebol hlúpy. Možno napriek nevyspytateľným a vzájomne si odporujúcim ľudovým prísloviam možno konštatovať, že zarobili obe strany. Nebol to koniec s „nulovým súčtom“. Vlastne by som mal Európskej únii a súčasne Slovensku zablahoželať súčasne. Vtedy, pred dvadsiatimi rokmi, to veru nebol zlý kšeft.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies