Nová metóda pochovávania ľudí bude prelomová nielen v prístupe, ale aj dopade na životné prostredie.
Smrť blízkeho je vždy bolestnou udalosťou, no napriek tomu ide o bežnú súčasť života. Najmä v posledných rokoch sa v tejto súvislosti stretávame aj s problémom nedostatku hrobových miest. Ľudí na svete je čoraz viac, no priestor nepribúda, práve naopak. Ďalšou otázkou, ktorá rezonuje, je ekologická stránka pochovávania. Danou problematikou sa už dlhšie zaoberá washingtonská univerzita. Teraz prišla s tak trochu kontroverzným, no i tak zaujímavým riešením.
Ani bežné pochovávanie, ani kremácia, prírode neprospievajú. Pri spopolňovaní vzniká množstvo emisií, ukladanie tiel do hrobov zasa zaberá veľa miesta. Ale čo také kompostovanie? Podobné riešenie sa zdá byť ako veľmi prirodzené. Navyše, mnohých ľudí doslova nadchlo, pretože po smrti sa telo premení na užitočný „materiál“, ktorý môže byť doslova živnou pôdou pre ďalší život, napríklad stromy či kvety. Práve takto si to veľa ľudí praje.
Proces kompostovania by vraj mohol trvať len niekoľko týždňov, hovorí sa o štyroch až siedmych. Po tomto čase si pozostalí môžu takúto formu pozostatkov blízkeho zobrať a využiť napríklad ako základ pre záhon, ktorý im bude milovanú osobu navždy pripomínať svojou krásou.
Novému spôsobu pochovávania už nebráni takmer nič. Legislatívny proces, ktorý oficiálne kompostovanie tiel schváli, je vo finále. Stačí, ak ho odsúhlasia posledné inštitúcie. Nový prístup zníži nielen dopad na ekosystém, ale podľa dostupných informácii by mal znížiť aj náklady súvisiace s pohrebom.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies