Raketové palivo z hnoja má niekoľko výhod oproti tradičným palivám, ako je napríklad kerozín. Jednou z nich je, že je obnoviteľné a ekologické. Kravské výkaly sú dostupné a lacné suroviny, ktoré sa nevyčerpávajú. Navyše, pri spaľovaní biomethanu sa uvoľňuje rovnaké množstvo oxidu uhličitého, ktoré bolo pohltené rastlinami, ktoré kravy zjedli.
Kravské výkaly sú známe ako zdroj bioplynu, ktorý sa používa na výrobu elektriny, tepla alebo pohonu vozidiel. No teraz sa môžu stať aj palivom pre rakety. Japonská spoločnosť Interstellar Technologies Inc. testuje raketový motor, ktorý je poháňaný tekutým biomethanom vyrobeným z kravských výkalov.
Tento projekt má potenciál nielen znižovať emisie skleníkových plynov, ale aj pomáhať poľnohospodárom riešiť problém s likvidáciou hnoja.
Proces výroby raketového paliva z hnoja je založený na anaeróbnej fermentácii, pri ktorej sa organické látky rozkladajú za neprítomnosti kyslíka. Pri tomto procese sa uvoľňuje bioplyn, ktorý obsahuje zhruba 50 až 70 percent metánu, 30 až 40 percent oxidu uhličitého a malé množstvá iných plynov.
Bioplyn sa potom prečisťuje a odstraňuje sa z neho oxid uhličitý a iné nečistoty. Zostáva tak čistý metán, ktorý sa ochladí na minus 161 stupňov Celzia a zmení sa na tekutý biomethan. Tento biomethan sa potom používa ako palivo pre raketový motor, ktorý ho spaľuje spolu s kyslíkom.
Raketové palivo z hnoja má niekoľko výhod oproti tradičným palivám, ako je napríklad kerozín. Jednou z nich je, že je obnoviteľné a ekologické. Kravské výkaly sú dostupné a lacné suroviny, ktoré sa nevyčerpávajú. Navyše, pri spaľovaní biomethanu sa uvoľňuje rovnaké množstvo oxidu uhličitého, ktoré bolo pohltené rastlinami, ktoré kravy zjedli.
To znamená, že tento proces je uhlíkovo neutrálny a neprispieva k globálnemu otepľovaniu. Ďalšou výhodou je, že raketové palivo z hnoja pomáha poľnohospodárom zbaviť sa prebytočného hnoja, ktorý by inak museli zlikvidovať za poplatok. Tým sa znižujú náklady na poľnohospodárstvo a zvyšuje sa jeho efektivita.
Spoločnosť Interstellar Technologies v spolupráci so spoločnosťou Air Water vyvinula toto ekologické a nákladovo efektívne palivo. Generálny riaditeľ Takahiro Inagawa zdôraznil miestnu výrobu, efektívnosť nákladov a vysoký výkon. Iniciatíva zahŕňala partnerstvo s farmármi pri spracovaní hnoja na bioplyn, pričom spoločnosť Air Water ho premieňala na raketové palivo.
Eiji Mizushita, zúčastnený farmár s 900 kravami, využil automatizovaný systém na premenu hnoja na bioplyn, hnojivo a podstielku. Zatiaľ čo predaj bioplynu priniesol Mizushitovi minimálny príjem, projekt považoval za obohacujúci, podčiarkol dôležitosť správnej likvidácie hnoja a obhajoval vládnu a spoločenskú podporu pri výrobe obnoviteľnej energie.
Tento inovatívny prístup prispieva nielen k prieskumu vesmíru, ale rieši aj environmentálny vplyv poľnohospodárstva, ktoré je podľa Greenpeace zodpovedné za 14 % globálnych emisií skleníkových plynov.
Cieľom projektu IST je vytvoriť komerčne životaschopný raketový systém, ktorý by bol schopný vyniesť malé satelity na nízku obežnú dráhu Zeme za nižšiu cenu a menší dopad na životné prostredie. Spoločnosť už vyvinula a testovala niekoľko prototypov rakiet, ktoré používali kerozín ako palivo. Najnovší z nich, MOMO-5, dosiahol výšku 113 kilometrov v máji tohto roku.
Teraz sa spoločnosť chystá testovať raketový motor na biomethan, ktorý by mal byť použitý v budúcej verzii rakety s názvom ZERO. Tento motor by mal byť schopný dosiahnuť výkon 500 kilonewtonov a vyniesť náklad do 500 kilogramov na obežnú dráhu.
Projekt však čelí aj niektorým výzvam. Jednou z nich je, že výroba biomethanu je zatiaľ nákladnejšia a zložitejšia ako výroba kerozínu. Spoločnosť musí zabezpečiť dostatočné množstvo hnoja, postaviť fermentačné zariadenia, prepravovať bioplyn do továrne, kde sa prečisťuje a skvapalňuje, a potom ho dostať na miesto štartu rakety.
Ďalšou výzvou je, že biomethan má nižšiu hustotu a energetickú hodnotu ako kerozín, čo znamená, že je potrebné väčšie množstvo paliva a väčšie nádrže na dosiahnutie rovnakého výkonu. To zvyšuje hmotnosť a veľkosť rakety a znižuje jej účinnosť.
Raketové palivo z hnoja je zaujímavý a inovatívny koncept, ktorý by mohol priniesť viacero výhod pre vesmírny priemysel aj pre poľnohospodárstvo. Japonská spoločnosť IST je jednou z prvých, ktorá sa pokúša otestovať tento koncept v praxi. Ak sa jej podarí prekonať technické a ekonomické prekážky, mohla by sa stať lídrom v oblasti zelenej a lacnej kozmickej dopravy.
Zdroje:
https://www.indianpolitics.co.in/cow-dung-to-be-transformed-into-rocket-fuel-for-space-startup/
https://energypedia.info/wiki/Dung-burning_Cookstoves
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies