V Ženeve prebiehajú rozhovory medzi Iránom s najvyššími diplomatmi z Británie, Nemecka a Francúzska, teda skupiny krajín známej ako E3. Cieľom je nájsť východisko zo slepej uličky v otázke jadrového programu Iránu pred návratom Donalda Trumpa do funkcie prezidenta USA. Ten sa opäť ujme úradu v januári 2025 a jeho návrat vyvoláva obavy, že obnoví politiku "maximálneho tlaku" na Irán.
Európa je znepokojená rastúcimi zásobami vysoko obohateného uránu v Iráne, ktoré môžu naznačovať prípravu na výrobu jadrových zbraní. Irán však tvrdí, že jeho jadrový program je výhradne mierový. Naopak, Európania kritizujú Irán za podporu Ruska v konflikte na Ukrajine a za nedostatočnú spoluprácu s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE).
Šéf francúzskej agentúry pre vonkajšie spravodajské informácie Nicolas Lerner upozornil v piatkovom prejave v Paríži na narastajúce riziko spojené s iránskym jadrovým programom. Spolu s britským kolegom Richardom Moorom varovali, že šírenie iránskeho jadrového programu bude v nadchádzajúcich mesiacoch jednou z „najkritickejších hrozieb“ pre bezpečnosť.
Richard Moore, vedúci britskej tajnej služby, zdôraznil, že jadrové ambície iránskeho režimu „naďalej ohrozujú nás všetkých“. Varovanie prichádza napriek tomu, že spojené štáty a ich spojenci v posledných mesiacoch zasiahli niekoľko milícií podporovaných Teheránom na Blízkom východe.
Iránsky minister Kazem Gharibabadi vyhlásil , že EÚ by „mala upustiť od svojho egocentrického a nezodpovedného správania“ v celom rade otázok vrátane vojny na Ukrajine a iránskej jadrovej otázky.
Cieľom rokovaní v Ženeve je dosiahnuť dohodu, ktorá by zabránila eskalácii jadrového programu Iránu a posilnila bezpečnosť v regióne pred príchodom novej administratívy v USA.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies