EXKLUZÍVNE: Kardiochirurg prof. Viliam FISCHER a súčasný viceprezident zoskupenia osobnosti ČESKOSLOVENSKÝ LEV o KORONAVÍRUSE

Karanténa 

Tá je jasná v prípadoch dokázaného koronavírusu - zostať doma po dobu 14 dní. Ale čo ostatní občania? Tu sú veľmi rozporuplné názory. Väčšina osôb rôznych profesií, vrátane masmédií doporučujú chodiť von len v najnutnejších prípadoch(nákup., lekáreň...) pričom sa ale ešte dnes nevie, či to budú týždne, alebo mesiace...Čo to spraví s nadpolovičnou skupinou dospelých Slovákov s nadváhou, alebo obezitou, ktorých počet dosahuje hrozivé číslo - až 60% obyvateľstva v SR!?

Pričom väčšina z nich má ešte navyše pridružené ochorenia - cukrovku a vysoký tlak. Tí doma cvičiť určite nebudú. Dôsledok? Ešte viac priberania na váhe, zhoršenie zdravotného stavu, zvýšená spotreba liekov, s tým spojená aj zvýšená ekonomika. A u viacerých z nich nielen zvýšená chorobnosť, ale aj úmrtnosť. A to nielen vo vysokom veku. Tento "triumvirát" (obezita, diabetes, hypertenzia) sa u nás vyskytuje najčastejšie medzi 40-60 ročnými občanmi!

Ale vráťme sa k názoru "chodenia von" iba v najnutnejších prípadoch...S týmto názorom nesúhlasím. A absolútne sa stotožňujem s názorom profesora Vlada Krčméryho, môjho priateľa a momentálne asi najcitovanejšieho lekára v SR, ktorý v tejto "vírusovej disciplíne" má na Slovensku najväčšie skúsenosti, ako aj s názorom MUDr. Soni Pekovej PhD, rodáčky z Prievidze, ktorá pracuje na LFKU v Hradci Králové a je odborníčkou na molekulárnu genetiku.  MUDr.S.Peková, teraz v marci 2020 ako vedúca "Tilia Laboratories" aj odhalila dva prípady nákazy vírom SARS – CoV-2 a vyvinula nový test na detekciu tohto víru, čo vzbudilo veľký záujem aj v zahraničí !

Na rozdiel od názoru "zostaňte doma", obidvaja títo špičkoví odborníci sú iného názoru a svorne hovoria o potrebe dennej vychádzky z domu(aspoň dva razy). V tejto súvislosti nie že by som chcel polemizovať s profesorom Krčmérym o dĺžke prechádzky, len jeho doporučenie  20-30 minút sa mi zdá trochu málo...

Potreba vychádzky má ešte jeden vážny aspekt. Stotožňujem sa s názorom psychológa Pavla Kardoša, že informačný tok je v rôznych médiách často nereprezentatívny, aj z neoverených zdrojov a je ladený skôr negatívne. Profesor Kardoš hovorí, že sa zmenil náš stereotyp, čo má veľký vplyv na rodinu, deti, na ich psychiku, kde okrem pozitívnych prvkov sa prejavujú aj prvky negatívne ako sú  prejavy napätia, strachu, paniky...A práve vychádzky môžu tieto negatívne momenty prinajmenšom zmierniť, majú nielen svoj psychologický význam, ale prechádzky, aktívny pohyb má aj svoj nemalý a veľmi dôležitý medicínsky aspekt. A keďže rád používam porekadlá, tak jedno sa k tomu hodí : "pohyb je život".

K pozitívnym prvkom môžeme zaradiť lepšie spoznávanie rodiny,  viac času venovať sa deťom, manželke, manželovi, partnerom a podľa čínskych zdrojov by mohla stúpnuť aj pôrodnosť. Na druhej strane, ale tie isté zdroje hovoria aj o zvýšených rozvodových číslach...

Odloženie operácií, prípadne ich realizovanie len v akútnych prípadoch 

Odklad operácií chronických pacientov má jeden významný negatívny moment. Nemalá časť týchto  pacientov sa po niekoľkých týždňoch môže stať subakútnymi, alebo akútnymi a my chirurgovia dobre vieme, že nie každá akútna operácia sa skončí dobre. V prípadoch akútnych operácií neexistuje nulová úmrtnosť!

Najmarkantnejšie sa to ukazuje pri ischemickej chorobe srdca( predinfarktové, poinfarktové stavy). Je nemalá skupina týchto pacientov, ktorý spĺňajú kritéria na operáciu, alebo invazívny výkon, subjektívne sa cítia relatívne dobre, dalo by sa povedať, že sú v chronickom štádiu (v pokojovom režime nemajú typické bolesti na hrudníku) sú v čakacej dobe niekoľko týždňov, až mesiacov, ale žiaľ niektorí pacienti sa  operácie ani nedožijú. A teraz v v núdzovom režime sa čakacia doba na operáciu týchto  chronických pacientov ešte predĺži na už neúnosné mesiace... Treba zdôrazniť, že slovenské kardiocentrá ani za štandardných podmienok nestíhajú riešiť všetkých pacientov... A možno takáto situácia je aj v oblasti neurologickej.

Ešte niekoľko poznámok o vplyve koronavírusu na detskú populáciu. Deti sú odolnejšie, pretože ich imunitný systém je odolnejší. Môžu síce ochorieť, ale ich ochorenie má zvyčajne ľahšiu formu. Podľa Hlavnej odborníčky pre všeobecnú starostlivosť detí a dorastu MUDr. Eleny Prokopovej ťažšie to znášajú len deti, ktoré majú niektoré z pridružených ochorení ako je autoimúnna choroba, cukrovka, alebo majú niektorú vrodenú vývojovú vadu.

Na záver si dovolím vysloviť svoj názor na celkové dianie okolo koronovírusu. Myslím si a som presvedčený o tom, že nie som sám, že tento problém by mal byť viac v "rukách" medicínskych odborníkov, profesionálov.