SOFIA - Je to lietajúci tanier z betónu umiestnený na vrchole hory: komunistická stavba Buzludža, ktorá je v Bulharsku spájaná s nenávideným režimom, fascinuje turistov a západných expertov, ktorí chcú tento objekt zachrániť, píše agentúra AFP.
Gigantický kruhový priestor, ktorý bol skôr schopný pojať 400 návštevníkov naraz, bol otvorený v roku 1981 ako symbol triumfujúceho socializmu.
Doteraz sa vznáša nad svojím podstavcom vo výške cez 1400 metrov nad morom v horách v centrálnej časti krajiny.
Nič nebolo pre túto stavbu dosť dobré. Mramor a meď boli použité ako obklad na 75 000 ton betónu a oceľ a sklo dopĺňali tento architektonický zázrak, ktorý má v priemere asi 60 metrov a ktorého červenú hviezdu bolo možné za dobrej viditeľnosti pozorovať až v Rumunsku alebo Grécku.
Čas slávy však bol krátky. Po páde komunistického režimu v roku 1989 bola stavba opustená a dnes na nej rastie burina. Metodicky bola tiež zbavená svojich vzácnych okrás.
O existencii málokto vie
Lietajúci tanier, dlho známy iba niektorým turistom, ktorých sem priťahovali podivuhodnosti miesta a pozostatky komunistických sloganov na stenách, dnes začal zaujímať medzinárodných expertov zaoberajúcich sa ochranou kultúrneho dedičstva.
"So svojím brutalistickým slohom to je skutočne architektonický výkvet 20. storočia. Tento pamätník je absolútne výnimočný svojimi rozmermi a svojou silou," zdôrazňuje Laurent Levi-Strauss, bývalý zástupca riaditeľa sektoru ochrany kultúrneho dedičstva UNESCO.
Podľa britského architekta Grahama Bella to je "neuveriteľne impozantná, ale tiež neuveriteľne smutná stavba, ktorá chátra".
Mimovládna organizácia Europa Nostra, ktorej experti nedávno miesto navštívili, zaradila Buzludža medzi sedem najviac ohrozených lokalít v Európe.
"Je súčasťou európskeho kultúrneho dedičstva, ale Európa sotva vie o jej existencii," hovorí Bell. Podľa organizácie Europa Nostra ešte môže byť stavba čiastočne zachránená, predovšetkým vďaka európskym fondom.
Inžinier Mario Aymerich z ústavu Európskej investičnej banky vyjadril svoje nadšenie a zdôraznil, aké novátorské riešenia boli kedysi použité pri konštrukcii kupoly budovy.
Tento medzinárodný záujem vítajú niektorí bulharskí zástancovia záchrany pamiatky vrátane jej konštruktéra Georgiho Stoilova.
"Je dobré, že sa o to Európa zaujíma, pretože Bulharsko sa nezaujíma vôbec," hovorí 98-ročný architekt.
Vláda sa nezaujíma
Buzludža nikdy nepatrila medzi priority bulharskej vlády, ktorá od 90. rokov minulého storočia nastolila úsporný režim, a nechce sa jej investovať prostriedky do izolovanej a smutne preslávenej budovy.
Záujem o Buzludžu oživila ešte len mladá architektka Dora Ivanovová, ktorá sa už štyri roky snaží presvedčiť expertov o tom, že nie je možné tak unikátne a pôsobivé architektonické dielo ponechať v takom stave.
"Nejde o to, aby sa budova reštaurovala s cieľom oslavovať komunizmus, ale o to, aby sa zachovala a svedčila o histórii Bulharska," dodáva. Rovnako Levi-Strauss súdi, že by sa budova mohla využívať na vzdelávacie účely, konferencie a koncerty.
Buzludža bola postavená pri príležitosti 90. výročia založenia Bulharskej socialistickej strany. Dnes zostáva táto stavba "dúhovou loďou totalitnej architektúry 20. storočia v Európe", prehlasuje Rumen Draganov, riaditeľ Bulharského ústavu pre analýzu turistiky.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies