Francúzska menšinová vláda sa nachádza na pokraji kolapsu po tom, čo premiér Michel Barnier využil svoje výkonné právomoci na presadenie kontroverzného rozpočtu bez hlasovania v parlamente. Tento krok vyvolal silný odpor medzi opozičnými stranami, ktoré už avizovali, že podajú návrh na vyslovenie nedôvery voči Barnierovi, pričom hlasovanie by sa mohlo uskutočniť už v stredu.
Barnier sa rozhodol presadiť reformy sociálneho zabezpečenia, keďže sa mu nepodarilo získať dostatočnú podporu v parlamente. Po zlyhaní v hlasovaní sa
odvolal na prezidentský dekrét podľa článku 49 ods. 3 francúzskej ústavy.
Tento rozpočet zahŕňa zvýšenie daní a zníženie výdavkov o 60 miliárd eur, no Barnier bol nútený ustúpiť od niektorých opatrení, ako napríklad zrušenie plánovaného zvýšenia dane z elektriny. Tieto zmeny však neboli dostatočné na získanie podpory, a tak opozícia zostáva voči vláde skeptická. Opozičné strany, vrátane krajnej pravice pod vedením Marine Le Penovej, kritizujú Barniera za to, že uprednostnil stranícke záujmy pred záujmami krajiny.
V prípade, že hlasovanie o nedôvere prejde, Barnier by musel opustiť svoju funkciu premiéra, čo by mohlo viesť k ďalším politickým zmenám. Je však otázne,
či by sa podarilo zostaviť novú väčšinovú vládu, čo je vzhľadom na
roztrieštenosť parlamentu nepravdepodobné. Možnosťou je aj technokratická
vláda, ktorá by riadila krajinu až do nových volieb, ktoré sa očakávajú v lete
2025.
Francúzsko tak čelí obdobiu politickej nestability, ktorá môže trvať ešte niekoľko mesiacov.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies