BRATISLAVA – Elektrickú energiu už nezískavame len z vody. V súčasnosti sú po celom svete rozmiestnené jadrové elektrárne, ktorých princípom je premena jadrovej energie na práve tú elektrickú. Pri každej z nich však existuje riziko, že sa niečo môže pokaziť, a v prípade prostredia, kde sa pracuje s rádioaktívnymi látkami, je obava z poruchy zariadenia o to vyššia. Stalo sa to už niekoľko krát – Černobyl na Ukrajine, Three Mile Island v USA či Fukušima v Japonsku.
V roku 2011 bola na našej planéte zaznamenaná posledná havária jadrovej elektrárne. Japonská Fukušima však nemala žiadne nedostatky ani nebola zle naprojektovaná. Za jej poruchu mohli prírodné živly. Dňa 11. marca otriaslo pobrežím Japonska silné zemetrasenie, po ktorom nasledovali vlny tsunami. Okrem toho, že boli spôsobené strašné škody na majetku, v jadrovej elektrárni Fukušima-Dajiči prestal pracovať chladiaci systém.
Čo to ale znamenalo? Palivo v reaktoroch sa začalo prehrievať aj napriek tomu, že sa všetky vypli. Pri tomto procese sa začal uvoľňovať vodík, ktorého bolo toľko, že musel explodovať. Výbuch poškodil 3 reaktory a výpary z rádioaktívneho paliva sa dostali do chladiacej vody a následne prenikli aj do atmosféry.
Japonci mali jediné šťastie, že väčšina týchto výparov skončila nad oceánom a nie nad pevninou. Pre životné prostredie to bola samozrejme katastrofa. Mnoho ľudí sa v tom čase začalo obávať, že nastane rovnaká situácia ako pri výbuchu reaktora v Černobyle v roku 1986.
V prvom rade bol Blok 4 v Černobyle chladený vodou a samotný reaktor moderovaný grafitom. Pri tejto kombinácii bola možnosť spustenia reťazovej reakcie veľmi vysoká. Reaktory vo Fukušime však nemajú horľavé grafitové jadro. Je síce pravda, že palivo sa roztavilo, avšak rýchly zásah chladenia reaktorov zabránil vzniku reťazovej reakcie. Aj napriek tomu, že nenastalo nešťastie podobných rozmerov, aké sa odohralo v Černobyle, vláda vydala príkaz na evakuáciu všetkých obyvateľov z oblasti.
V dnešnej dobe sa však situácia okolo tejto témy trochu upokojila. V apríli tohto roku sa dokonca už začalo odstraňovať palivo z chladiaceho bazéna jedného reaktoru. Vo vzdialenosti 7 km od elektrárne sa dekontaminačnými prácami podarilo úroveň radiácie znížiť natoľko, že vláda už umožnila obyvateľom vrátiť sa do niektorých častí mesta Okuma. Ostatné mesta v oblasti však aj naďalej ostávajú neobývateľné.
Mnoho Japoncov je však názoru, že vláda len tlačí na pôvodných obyvateľov miest. Údajne len hovorí o bezpečnosti niektorých častí regiónu v súvislosti s nadchádzajúcimi olympijskými hrami, ktoré hostí Tokio v roku 2020.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies