Halloween, Boh a zopár mŕtvych dušičiek

Akýkoľvek postoj voči nemu vlastníme, jedno sa mu uprieť nedá. Halloween tak ľahko pokoj nedá, stačí sa pozrieť, ako si v poslednom desaťročí vzal miesto i v školách a škôlkach a ako uchvátil aj dospelú časť populácie. Zamyslieť sa nad ním je teda viac ako žiaduce.

Z histórie
Ak chceme nahliadnuť na počiatok, keď Halloween vdýchol svoju zvláštnosť prvý raz, musíme si priznať, že jeho pôvod je trošku zahalený do tajomna. Teórií o vzniku je hneď niekoľko, ako keby sa chcelo ulahodiť človeku, nech si sám vyberie, ktorá mu je milšia.

Najpravdepodobnejšie a historikmi najpodporovanejšie je ale tvrdenie, že prvotná myšlienka skrsla v mysli Keltom, ktorí ju pri najbližšej príležitosti preniesli aj do reality.

Celé sa to rozvinulo vďaka sviatku Samhain, ktorý mal označovať pripomienku konca leta. Kelti nadšením veru nešetrili, ich zámerom bolo pripraviť sa na obdobie, keď sa svet ochladí zimou a mesiace budú tmavšie, a teda aj pochmúrnejšie.

Len čo sa udalosť priblížila, veselilo sa na počesť viacerých bohov, nedával sa do popredia iba jeden, ale prívrženci preukázali úctu takému, ktorý v ich ponímaní niesol najväčšiu vážnosť.

Navyše sa verilo, že pri slávení sa stierajú hranice, už neexistoval rozdiel medzi nadprirodzeným a prirodzeným. Duše mŕtvych sa vo veľkej miere mohli prejavovať, všetko bolo prípustné.

O niečo neskôr sa do Halloweenu pridávali ďalšie a ďalšie prvky, a to podľa uváženia kultúr či náboženstiev. Tradičná katolícka cirkev sa napríklad, zhodla, že bude deň svätiť a celučičký ho obetuje tichej a neubližujúcej spomienke na zosnulých.

Rok za rokom ubúdal a 31. október sa v súčasnosti chápe ako čosi komerčné, celkom neškodné, ba dokonca zábavné. V Spojených štátoch amerických, (hoci nielen tam), sa Halloweenu pripisuje veľký význam, čo sa prejavuje tak ozdobením, ktoré si domácnosť starostlivo naplánuje, ako aj zapájaní detí do aktivít súvisiacich s návštevami cudzích domov, zbieraním sladkostí a, prirodzene, aj s oblečením zvoleným tak, aby pôsobilo nápadito až strašidelne.

Biblia
Otázka, či kresťan má a či nemá brať do úvahy Halloween a zaoberať sa ním tak, že sa doň i zapojí, má jednoznačne zápornú odpoveď.

Isteže, názor sa musí vytvoriť u jednotlivca, ja ponúkam niektoré myšlienky prevzaté z Biblie, ktoré odmietnutie sviatku podporujú.
 

Po prvé, nesúhlas s Halloweenom vyplýva už zo samotného obzretia sa späť. Čo by mohol mať všemohúci a jediný Stvoriteľ neba a zeme spoločné s dňom, ktorý sa konal pre iné božstvá?

Po druhé, i keby sme opomenuli Keltov s ich nápadom a zanietením a snažili sa upriamiť pozornosť odporcu na skutočnosť, že deti sa tešia, ak je im dovolené prezliecť sa a predstierať, že sa ocitli v koži niekoho iného, je dôležité uvedomiť si pozíciu strachu.

Áno, dievčatko sa môže tváriť ako krásna princezná a chlapec ako námorník, ale pravdou je, že v rámci Halloweenu sa najviac oceňuje vyvolanie dojmu strachu. Platí, že čím je vymyslený kostým vynaliezavejší a čím viac má moc vyľakať, tým väčšie uznanie si dieťa zaslúži.

Boh nielenže nedáva strach a v Jeho prítomnosti sa žiaden nenachádza, navyše sa často vyjadruje na jeho odsúdenie.
Veď v Biblii je toľko ráz zdôraznené, aby sme sa nebáli,  ako láska strach nepozná, že spájať Najvyššieho s čímkoľvek, čo zvyšuje tendenciu báť sa, je nezmyselné.

John Ramirez
O Halloweene sa veľmi jasne a dosť tvrdo vyjadril aj John Ramirez, muž, ktorý sa kedysi hlásil k satanistom. Dnes slúži Bohu, káže Jeho slovo a usiluje sa vliať do kresťanstva vážnosť, ktorá, podľa jeho presvedčenia, chýba.

Je pre neho nepochopiteľné, ako je možné, že rodičia, a obzvlášť tí hlásajúci sa k hodnotám viery, nechávajú deti sláviť sviatok temnoty.

Mŕtvi
Pokiaľ ide o záležitosť s mŕtvymi alebo lepšie napísané, o to, či sa smie alebo nesmie zapájať do diania počas 1. novembra, kedy sa v kalendári píše sviatok všetkých svätých, tak Biblia pozná návod.

Chodiť na cintorín či priniesť na hrob niečo pekné, zakázané iste nie je. Avšak existuje dôrazné varovanie, pretože Boh nenávidí vyvolávanie mŕtvych a priveľké zaoberanie sa duchmi.

„Počkaj, hneď pôjdem za tebou. Len pochovám svojho brata," povedal raz ktosi Ježišovi v čase, kým sa prechádzal po zemi v podobe človeka.

„Nechaj mŕtvych, nech pochovávajú svojich mŕtvych," odpovedal Ježiš, čím dal najavo, na čom naozaj záleží. Nie je smutné, ak sa rodiny schádzajú len vtedy, keď sa ohlási pohreb? A nie je tragédiou, ak zosnulí dostávajú viac kvetov ako živí?

Boh pozýva k oslave, to áno, ale nech sa oslavuje život, a nie smrť. Nech sa preukazuje láska, starostlivosť a záujem, kým je v tele dych. Potom je už, nanešťastie, neskoro.