S hanbou vyrastáme, je s nami, ešte ani poriadne nehovoríme, ešte sa ani nevieme hýbať, ešte sa nevieme správne rozhodovať, a predsa sa dokážeme zahanbiť. Nik nás to nemusí učiť, je v nás, a čím sme starší, tým väčšmi ju zažívame, hoci je pravdou, že ako dospelí ju skrývame a utajujeme, čo nám len sily stačia.
Hanbiť sa nie je príjemné, nie je to nič, čo by sme si vychutnávali s blaženým úsmevom na tvári, lebo akonáhle sa zahanbíme, priznávame, že sme sa dopustili väčšieho či menšieho prešľapu. Nesprávne sme si zapamätali meno a Andreja sme oslovili Karol, zašpinili sme sa, niekto sa nás spýtal a my sme odpoveď nemali. Správali sme sa neprístojne a ponížili sa či dokonca aj iných. Smiali sme sa, keď sme mali plakať.
Ach, je toho veľa, za čo sme sa hanbili a ešte sa asi aj budeme, ale rovnako tak existujú veci, ktoré by nám zahanbenie spôsobovať nemali.
Záľuba
Nikdy a za nijakých okolností by sme sa nemali hanbiť za to, v čom máme záľubu. Niekto hrá na husliach, zatiaľ čo druhý má pre niekoho nepochopiteľné zanietenie v chrobákoch. Niekto tancuje priam kráľovsky, zatiaľ čo druhý sa hýbe ako také poleno. Nie je hanba vedieť, v čom sú silné a v čom slabé stránky, naopak, len tým vravíme, že sme ľudia. Priznávame, že sme nedokonalí, ale napriek tomu máme prednosti, máme talenty.
Vedomosti
Nikdy by sme sa nemali hanbiť, ak niečo nevieme. Našou úlohou na zemi nie je poznať odpovede na všetky otázky, a verte či nie, ani jeden jediný človek také čosi nedokáže. Je celkom prirodzené, že nie sme rovnako múdri v každej oblasti, veď aj o tom je život. Že sa učíme, zdokonaľujeme a aj dávame najavo, že nepotrebujeme vedieť všetko, lebo niektoré záležitosti nám ani nepatria. Niektoré otázky možno majú zostať nezodpovedané.
Emócie
Nikdy by sme sa nemali hanbiť za emócie, nie je dobré popierať, že nejaké vôbec máme. Keď smútime, keď padáme na dno, keď nás sklamú alebo aj keď sa tešíme, smieme to prejaviť, smieme byť tým, kým sme, teda tvormi citovými. Pravdaže, neznamená to, že nebudeme robiť nič, len sedieť a plakať, avšak popieraním problém nezmizne, navyše my nie sme stvorení tak, aby sme žili ako superhrdinovia. Nie sme stvorení tak, aby sme sa za každých okolností tvárili, že sa nedeje nič, ak sa deje všetko. Nie sme stvorení, aby sme boli len chodiace rozumy, sme predsa aj tlčúce srdcia.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies