Zdobenie živých zelených stromov svetlami a sladkosťami má korene už v 16. storočí. Vtedy pod nimi ľudia tancovali, aby oslávili boha slnka. Tradícia zdobených vianočných stromčekov, ako ju poznáme my, je však oveľa mladšia.
Prvá historicky doložená zmienka pochádza z roku 1570 zo severonemeckých Brém. Z verejných priestranstiev začali vianočné stromčeky prenikať do domácností až v 17. storočí. Až v storočí 19. storočí sa vianočné stromčeky rozšírili z veľkých miest na dedinu.
Katolícka cirkev im totiž spočiatku príliš nefandila - právom ich považovala za pohanský zvyk. Nakoniec im ale dala kresťanský význam: strom (drevo) sa stal symbolom života Krista (do jaslí z dreva uložený, na drevenom kríži zničený), zelené konáre znamenajú život večný, jablká pripomínajú pramatku Evu a jej prvý hriech, orechy privolávajú lásku.
Na Slovensko (kde nadviazali na starší zvyk ozdobovať budovy zelenými vetvičkami a prútmi) začali vianočné stromčeky prenikať do miest koncom 18. storočia z Nemecka a Rakúska, do roľníckej kultúry od konca 19. do 30. rokov 20. storočia, na severovýchodné Slovensko neskôr. Začiatkom 20. stor. sa pod stromček začali dávať darčeky pre členov rodiny.
Okrem vianočného stromčeka sa do polovice 20. stor. zachovali v tradícii aj staršie obradové predmety, napríklad posledný snop, slamený stromček a podobne. Vianočný stromček sa v súčasnosti ponecháva v dome obyčajne do Troch kráľov.
Na vianočný stromček sa tradične priväzovali červené jabĺčka (ku kmeňu na najhrubšie konáre) a zdobil sa vlašskými orechmi obalenými v ligotavom papieri.
Na vianočný stromček sa nakoniec vždy tradične vešal ligotavý staniol nastrihaný na tenké dlhé prúžky, ako pripomienka betlehemskej slamy.
Postupne sa stromček začal zdobiť jablkami, orechmi, vajcami, červenými stuhami a papieriky, sušeným ovocím, perníčkami, sladkosťami, drevenými ozdobami a lojovými sviečkami. Nakoniec sa z Chvojky stal celý strom, obrátil sa špičkou hore a presunul až do domu.
Tradične sa zdobila hlavne jedľa, ktorá ako vianočný stromček zostáva najobľúbenejšou dodnes. Aj keď nie je najlacnejšia, predstavuje jedlička so svojím tmavo zeleným, hustým, lesklým a voňavým ihličím najkrajšiu voľbu. Borovica síce vydrží o trochu dlhšie, má však redšie a pichlavějšie vetvy. Smrek zase skôr opadá.
Živý alebo umelý vianočný stromček: Oba majú svoje pre a proti
Ako sa starať o živý vianočný stromček
Rezaný stromček uložte do nádoby s vodou a necháte v chladnom prostredí až do doby, než ho budete ozdobovať. Pred uložením do vody ešte skráťte spodok kmeňa o niekoľko cm. Čerstvým rezom dokáže strom prijať až 5 l vody, a vydrží tak dlhšie svieži. Dajte pozor, nech kôra dosahuje pod hladinou vody v nádobe - stromy totiž sajú vodu pletivom umiestneným pod kôrou.
Takto môžete strom nechať stáť na balkóne, terase alebo na chladnej chodbe až do Štedrého dňa. Ak prinesiete stromček z vonkajšieho mrazu domov až na Štedrý deň, nechajte ho čo najdlhšie aklimatizovať v chladnej miestnosti, aby prudkým prechodom do tepla neutrpel teplotný šok. Oplatí sa tiež zaobstarať stojan, do ktorého možno naliať vodu, aby strom mohol piť priebežne.
Ako sa povedia Vianoce?
Esperanto: Kristnasko
Anglicky: Christmas
Dánsky, nórsky, švédsky: Jul
Francúzsky: Noel
Indonézsky: Hari Natal
Taliansky: Natale
Japonsky: Kurisumasu
Maďarsky: Karácsony
Nemecky: Weihnachten
Poľsky: Boze Narodzenie
Rumunsky: Graciun
Rusky: Ražděstvó
Španielsky: Navidad
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies