Hlina chce, aby poslanci hlasovali hneď po prerokovaní bodu

Hlina v novele rokovacieho poriadku, ktorú predložil do parlamentu, navrhuje, aby zákonodarcovia hlasovali o každom prerokovanom bode bezprostredne po ukončení rozpravy o ňom, respektíve by sa muselo hlasovať najneskôr po troch po sebe idúcich bodoch programu.

"Uvedená zmena rokovacieho poriadku dokázateľne zlepší prácu poslaneckého zboru a v dlhodobom horizonte spôsobí, že poslancami budú chcieť byť ľudia, ktorí majú aktívny záujem zúčastňovať sa práce v parlamente, tvoriť, respektíve pripomienkovať zákony," argumentuje Hlina. Nezaradený poslanec zdôrazňuje, že dnešný systém, keď sa hlasuje o 11:00 a 17:00, umožňuje poslancom nezúčastňovať sa na diskusii k zákonom, stačí im dostaviť sa dvakrát denne na hlasovanie. V praxi sa v mnohých prípadoch stávajú prípady, že na presne stanovený čas hlasovania sa v jednom čase rozhoduje o takom množstve zákonov a pozmeňovacích návrhov, že poslanec prakticky nemá možnosť ich obsiahnuť, obzvlášť, keď sa nezúčastňoval na zasadnutiach v pléne počas ich prerokúvania a je odkázaný na dohodnuté signály pri hlasovaní, vysvetľuje Hlina. Úlohou poslanca parlamentu podľa neho je oboznamovať sa s predkladanými zákonmi, a to aj tak, že si vypočuje predkladateľa, spravodajcu a následnú diskusiu k predkladanému zákonu alebo novele zákona, prípadne sa do nej aktívne zapojí a na základe toho prijíma v zmysle Ústavy SR svoje rozhodnutie. "Existuje predpoklad, že poslanec, ktorý nesplnil ani len tieto teoretické predpoklady na to, aby prijímal kvalifikované rozhodnutie, nemôže následne zodpovedne hlasovať," dodáva poslanec. Historicky podľa Hlinu parlamenty vznikali ako miesto, na ktorom sa prijímajú hlasovaním rozhodnutia k zákonom a iným vážnym skutočnostiam dôležitých pre krajinu, a to na základe predchádzajúcej diskusie a argumentácie. "To, že v mnohých prípadoch k návrhom zákonov a zmien k zákonom neprebieha diskusia aj z dôvodu, že vlastne nemá kto diskutovať, má vplyv na kvalitu a charakter jednotlivých zákonov," uzatvára nezaradený poslanec. 

Hlina už v minulosti viackrát namietal odklady hlasovaní, predovšetkým v piatky, kedy sa zákonodarcovia zvyknú všeobecným súhlasom dohodnúť, že v ten deň nebudú hlasovať. Na piatkových rokovaniach parlamentu sa tak veľakrát zúčastňuje minimum poslancov. Národná rada SR v deväťdesiatych rokoch hlasovala spôsobom, aký dnes navrhuje Hlina, to znamená, že poslanci rozhodovali o zákone bezprostredne po jeho prerokovaní v pléne. Museli teda byť stále prítomní v parlamente. Neskôr prijali dohodu, že hlasovať budú o 11:00 a 17:00.