Jedlo vždy rozdeľovalo spoločnosť na triedy. Kedysi bol rozdiel medzi jedlom, ktoré jedli otroci a väzni a medzi jedlom pre bohatých obrovský. A bol taký výrazný, že jedlo doteraz spájame s finančným stavom ľudí.
Pri dnešnej ekonomickej situácii si pravidelné jedenie v reštauráciách môže dovoliť naozaj málokto. Zaujímavosťou je, že jedlá, ktoré dnes jedia boháči si kedysi užívali tí najchudobnejší. Pripravili sme si pre vás niekoľko jedál a surovín, ktoré teraz pripisujeme k jedlám bohatých či bežných ľudí, no kedysi patrili do úst len otrokom, väzňom, niektoré sa dokonca rozdávali zadarmo po baroch.
Ak existuje jedlo, ktoré sa preslávilo svojimi skromnými koreňmi a vzostupom na úroveň luxusu, je to homár. Dôvod, prečo bol homár populárny, bol ten, že tieto zvieratá boli v minulosti mimoriadne bežné a neboli také vizuálne príjemné ako ryby. Spočiatku boli homáre považované za škodcov, ktorí ničili rybárske výlety za rybami pri oceáne, najčastejšie sa však dávali tým, ktorí boli chudobní, často sa dávali práve väzňom. Ľudia mali taký odpor k jedeniu homárov, že mnohí farmári ich nakoniec kúpili, len aby ich použili ako hnojivo pre plodiny !
V niektorých štátoch museli byť prijaté zákony, ktoré väzniciam zabránili dávať väzňom homáre viac ako dvakrát týždenne, pretože väzni tvrdili, že to bol „krutý a nezvyčajný trest“. Až po vynáleze železnice a šikovnom predajcovi, ktorý oklamal obyvateľov Stredozápadu, aby si kúpili homára, sa toto jedlo stalo akceptovanejším. V súčasnosti je homár niečo, čo je takmer výlučne vyhradené pre bohatých.
Predtým, ako sa oceány znečistili natoľko, že morský život začal umierať, boli ustrice všade . Boli také bežné, že ľudia, ktorí boli chudobní, jednoducho vyšli k moru, aby ich našli pri vedre, ak nemali dosť jedla na noc. Problém je v tom, že došlo k znečisteniu – a ustrice sú obzvlášť náchylné na znečistenie. Okolo prelomu minulého storočia sa svetová ponuka ustríc výrazne znížila v dôsledku vymierania spôsobených odpadmi z továrne.
Ako sa zásoby zmenšovali, ceny ustríc rástli a ako ceny stúpali, povesť ustríc sa menila z „chudobnej“ potraviny na „bohatú“. V súčasnosti stoja 3 doláre alebo viac, v závislosti od toho, kde ich kúpite. To je ďaleko od cien „zadarmo alebo za centy“, ktoré kedysi mali ustrice.
Akokoľvek luxusné je sushi teraz, bývalo typickým jedlom chudobných japonských rybárov. Sushi bolo pôvodne vynájdené ako spôsob konzervovania rýb a starý štýl sushi zahŕňal zakrytie rýb do fermentovanej ryže. Tým, že fermentovaná ryža zostala okolo rýb, zostali ryby dlhšie čerstvé.
Potom, niekedy v 17. storočí, začali Japonci namiesto fermentovanej ryže používať saké alebo ocot. Vďaka tomu bolo všetko jedlo jedlé a výrobcovia sushi čoskoro začali vyrábať menšie a menšie kúsky. Až po druhej svetovej vojne však ceny sushi prudko vzrástli. Hoci neexistuje celkom solídny dôvod, prečo nastal rozmach po druhej svetovej vojne, mnohí veria, že to bolo spôsobené tým, že sushi kuchári čoraz viac používali jemnejšie ryby a svojimi výtvormi zapôsobili na cestovateľov zo zahraničia.
Kaviár je dnes jedlo bohatých ľudí. V skutočnosti sa len unca najdrahšieho druhu kaviáru môže vyšplhať na niečo okolo 360 eur- v závislosti od toho, kde ho kúpite.
Ale ak pretočíte hodiny späť o sto rokov späť, veci boli celkom iné. Ruské bary mali prebytok kaviáru a bolo také bežné, že ho rozdávali zadarmo v sendvičoch. Keďže kaviár je slaný, sendviče by vyvolali smäd návštevníkov baru, čo následne zvýšilo predaj.
Starí Egypťania boli medzi prvými ľuďmi okrem Indov, ktorí používali cesnak pre jeho liečivé vlastnosti. Egypťania zrejme kŕmili svojich otrokov cesnakom, aby boli silní a schopní robiť viac práce. Jeho peňažná hodnota sa zvýšila oveľa neskôr, keď prisťahovalci z Talianska, Nemecka a Poľska spopularizovali cesnak pre jeho chuť.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies