HROZBA vojny, smrteľných chorôb, kybernetických útokov a katastrof: Európania potrebujú ZÁSOBY na 3 DNI, varuje Komisia +VIDEO

„V prípade extrémnych porúch je počiatočné obdobie najkritickejšie,“ uvádza sa v dokumente, v ktorom sú možné scenáre od vojny cez kybernetické útoky a smrteľné choroby až po povodne spôsobené klimatickými zmenami.

Z jednej krízy do druhej

Päť rokov od prvej pandemickej výluky Covid-19 a tri roky od ruskej invázie na Ukrajinu, pričom prírodné katastrofy a finančné otrasy sú stále prítomným rizikom, plán pristáva v čase, keď sa Európa zmieta od jednej krízy k druhej. „Žiadna z veľkých kríz uplynulých rokov nebola ojedinelá alebo krátkodobá,“ uvádza sa v dokumente. „Európa si nemôže dovoliť zostať reaktívna.“

Opravte si strechu, kým svieti slnko

Stratégiu predstavila výkonná podpredsedníčka Komisie Roxana Mînzatuová. Jej posolstvom je „opravte si strechu, kým svieti slnko“, povedala Mînzatuová. Cieľom Komisie je „pomôcť jednotlivcom... na úrovni domácností“.

Podľa 17-stranového návrhu by stratégia mala „vytvoriť bezpečnú a odolnú EÚ so schopnosťami potrebnými na predvídanie a zvládanie hrozieb a nebezpečenstiev, a to nezávisle od ich povahy alebo pôvodu“.

To zahŕňa poskytnutie usmernení členským krajinám, ktoré sa majú „týkať skladovania základných zásob, krízového plánovania, dostupnosti prístreškov, opatrení na zabezpečenie dostupnosti kritickej pôdy a priestoru."

Zdroj: AP/Mindaugas Kulbis

Len niekoľko týždňov po tom, ako Európa zverejnila svoju vôbec prvú obrannú stratégiu, sa v pláne pripravenosti uvádza, že je „naliehavou záležitosťou“, aby EÚ a jej krajiny posilnili pripravenosť, a to vo všetkých sektoroch.

Príprava na vojnu

A príprava na vojnu je na prvom mieste. Stratégia síce neprináša žiadne nové obranné iniciatívy, ale navrhuje model krízového manažmentu, ktorý vychádza zo severoeurópskych krajín, kde sa zapája celá spoločnosť - od občanov až po podniky a vlády. Plán Komisie vychádza zo záverov Niinistöovej správy, v ktorej sa uvádzajú návrhy na zlepšenie pripravenosti EÚ na vojnu a civilnú obranu.
 

Kybernetické útoky

Európa by mala byť lepšie pripravená na kybernetické útoky, uvádza sa v návrhu. Čína, Irán a Severná Kórea sa zameriavajú na západné vlády, spoločnosti a iné kľúčové inštitúcie. Štátom sponzorované hybridné a kybernetické útoky sa stali „trvalou súčasťou dnešnej reality“, tvrdí sa v dokumente.

Jedným z kľúčových návrhov je zriadenie „európskeho systému varovania v oblasti kybernetickej bezpečnosti“, ktorý by podľa Komisie zlepšil európske odhaľovanie hrozieb a informovanosť o situácii. Navrhuje tiež digitálnu odbornú prípravu a pomoc pre krajiny, ktoré dúfajú, že sa stanú členmi EÚ, a vyzýva na väčšie využívanie kybernetickej diplomacie a lepšiu spoluprácu s NATO.

Prírodné katastrofy

Pripravenosť sa netýka „len potenciálnych konfliktov spôsobených človekom“, uviedla Mînzatuová. „Ide o to, ako reagujeme na povodne; videli sme, čo sa stalo v Španielsku,“ ktoré minulý rok postihli ‚monštruózne‘ povodne, pri ktorých zahynuli stovky ľudí.

Mnohí ľudia nevedia, čo majú robiť v prípade prírodných katastrof, uviedla Mînzatuová. „Všetky tieto typy kríz si vyžadujú určitý súbor základných zručností, určité pochopenie a vedomosti o tom, čo robiť ako prvé,“ povedala.

Komisia navrhuje celoeurópsku stratégiu vytvárania zásob s cieľom posilniť prístup ku kritickým zdrojom vrátane zdrojov na reakciu na núdzové situácie a katastrofy, zdravotníckych protiopatrení, kritických surovín, energetických zariadení a prípadne potravín a vody. Stratégia bude podľa správy kombinovať centralizované rezervy EÚ s príspevkami jednotlivých krajín.

Komisia chce posilniť koordináciu reakcie na krízu vytvorením „krízového koordinačného centra“, ktoré bude vychádzať z existujúceho Centra pre koordináciu reakcie na núdzové situácie (ERCC). Toto centrum sa bude zameriavať na predvídanie a riadenie dôsledkov kríz vo všetkých sektoroch, bude poskytovať podporu vedúcim útvarom v oblasti krízového riadenia a monitorovať celkovú reakciu na krízy.
 
Zatiaľ čo niektoré krajiny EÚ chcú zamerať investície na obranu, iné považujú za dôležitejšie otázky súvisiace s klímou. Podľa Mînzatuovej ide o dve strany tej istej mince.
 
„Nemôžete mať obranu, nemôžete mať zelenú Európu bez pripravenosti a nemôžete mať pripravenosť, ak ignorujete zelené ambície a zelené ciele [EÚ],“ povedala.