Imunoterapiou sa dá alergia zvládnuť

Trápi viac ako tretinu populácie a postihnutých ľudí stále pribúda. Väčšine pomáhajú symptomatické lieky, ktoré tlmia alergickú reakciu, teda následok choroby. Jej podstatu však neriešia. To vie ale alergénová imunoterapia. Aké sú jej plusy a mínusy?

Podstatou alergií je neprirodzená a hlavne prehnaná reakcia imunitného systému na drobné podnety, ktoré obvykle predstavujú alergény. Aj keď sú všeobecne neškodné, imunitný systém alergika ich vníma ako akútne nebezpečenstvo.

Ako vzniká táto chyba, lekári presne nevedia. U väčšiny ľudí zrejme v detstve, pri formovaní imunitného systému.

Tri formy vakcín

Alergické reakcie a ich následky lekári najčastejšie tĺmia pomocou rôznych piluliek a chorým odporučia, aby sa alergik a jeho rodina snažili obmedziť v jeho okolí množstvo alergénov, ktoré ho dráždia. Čo je v čase, keď je príroda v kvete, veľký problém najmä pri alergiách na rôzne pele.

Alergénová imunoterapia využíva iné mechanizmy. Snaží sa imunitný systém postupne otužit tak, aby na alergény nereagoval prehnane, prípadne aby na ne nereagoval vôbec, čo je ideálne výsledok tejto liečby.

Lekári pri nej podávajú pacientovi vakcíny. Tie majú formu injekcií, kvapôčok alebo tabletiek rozpustných v ústach, ktoré sa dávajú na jazyk. Každá z týchto foriem má svoje výhody a nevýhody, ale aj užívaciu schému.

Vakcíny obsahujú špeciálne upravené extrakty z konkrétnych alergénov. Najprv naozaj v minimálnom množstve, to sa však postupne zvyšuje, až sa dostanú na úroveň udržiavacej dávky, ktorá sa potom nemusí podávať tak často.

Zlepší chorobu a zmenší počet liekov

Alergénová imunoterapia u pacienta zvyčajne zníži závažnosť ochorenia a dramatickosť jeho prejavov, ale tiež množstvo užívaných liekov. Niekedy zmizne alergická reakcia úplne.

Výskumy zároveň ukazujú napríklad to, že u 75 percent detí, ktoré trápila priedušková astma a podstúpili alergénovú imunoterapiu, zmizli v dospelom veku prejavy tejto choroby.

A naopak, 75 percent detských astmatikov, ktorí nepodstúpili túto liečbu, malo astmu ďalej, teda aj v dospelosti.

Na rozdiel od klasických liekov nie je nutné užívať vakcíny celý život. Obvykle stačí obdobie troch až piatich rokov, aj keď ani to nie je krátka doba.

Pacient, ktorý to vydrží, si potom obvykle užije niekoľko pekných rokov, kedy choroba zostane relatívne v pokoji. Navyše sa zlepšenie alergie zvyčajne objaví už skôr, napríklad u tej peľovej väčšinou už po roku.

Kedy vakcína nie je vhodná

1. Lekári môžu naordinovať alergénovú imunoterapiu deťom až od veku 5 rokov, mladším len výnimočne.

2. Nesmie sa aplikovať v tehotenstve.

3. Kontraindikáciou je tiež akútne alergické ochorenie alebo keď pacienta trápi ťažká pretrvávajúca astma.

4. Prerušiť liečbu býva nutné pri akútnych infekciách, vrátane herpetického ochorenia, pri operáciách a väčšom ošetrení zubov. Alebo vtedy, keď sa u pacienta objavia nové zdravotné ťažkosti, začne brať nové lieky, prípadne musí absolvovať očkovanie.

Pozor na vedľajšie účinky

Ako takmer každá liečba má tiež alergénová imunoterapia vedľajšie účinky. Líši sa podľa formy podávania vakcíny. U kvapiek ide napríklad o svrbenie v ústach, niekedy sa zhoršia aj prejavy samotnej alergie.

Injekcia zase môže vyvolať začervenanie alebo opuch v mieste vpichu, ale tiež celkové prejavy: nádchu, dýchavičnosť, kožné reakcie, svrbenie pleti atď.

Pacient by mal zostať po aplikácii injekcie ešte polhodinu v ordinácii, keby sa objavili nečakané reakcie - tie totiž niekedy môžu pripomínať začínajúci alergický šok.

Neobjavujú sa príliš často, ale sú nepríjemné a býva dobré ich strážiť, a to najmä na začiatku očkovania. Na túto reakciu by alergici mali byť pripravení aj pre prípad, že zabudnú a omylom si aplikujú vakcínu dvakrát.

Niektorí lekári sa snažia zmierniť riziko vedľajších reakcií tým, že súčasne s alergénovou terapiou odporučia pacientovi, aby užíval klasické lieky proti alergii (antihistaminiká). Tie zvyčajne zlepšia znášanlivosť liečby.