Irán varuje Rusko pred tým, aby sa v hraničnom spore postavilo na stranu Azerbajdžanu

Iránsky minister zahraničných vecí Sayeed Abbas Araghčí urobil nezvyčajný krok a pokarhal Rusko po tom, ako sa Moskva postavila na stranu Azerbajdžanu v súvislosti s jeho výzvami na vybudovanie pozemného koridoru pozdĺž arménsko-iránskej hranice, ktorý by podľa obáv Teheránu mohol obmedziť jeho prístup do Európy a celého sveta.

"Regionálny mier, bezpečnosť a stabilita nie sú len preferenciou, ale pilierom našej národnej bezpečnosti. Akékoľvek ohrozenie územnej celistvosti našich susedov zo severu, juhu, východu alebo západu alebo prekresľovanie hraníc je pre Irán absolútne neprijateľné a predstavuje červenú čiaru," povedal Araghčí na X.

Tento spor má širšie geopolitické dôsledky, ak naznačuje, že novozvolená iránska vláda je ochotná zaujať tvrdší postoj voči Moskve v rámci svojho úsilia o obnovenie rovnováhy v zahraničnej politike.

Rusko a Irán majú podpísať novú dohodu o strategickej spolupráci, ale o jej obsahu sa stále diskutuje a v iránskej vláde existuje napätie, pokiaľ ide o diplomatickú cenu za prehĺbenie vojenského spojenectva s Ruskom, v rámci ktorého boli proti mestám na Ukrajine použité drony vyrobené v Iráne.

Irán si začiatkom tohto týždňa predvolal aj ruského veľvyslanca Alexeja Dedova, aby vyjadril svoju nespokojnosť s postojom Moskvy a uviedol, že si neželá, aby na jeho hraniciach vznikol konflikt s podporou Moskvy.

Araghchiho poznámky boli jasným odkazom na rozhodnutie Moskvy podporiť výzvu Azerbajdžanu na otvorenie východo-západného koridoru cez Arménsko do exklávy Nachčivan v západnom Arménsku.

Jeho pokarhanie zaznelo aj na iných miestach Iránu. Mohsen Rezaei, bývalý hlavný veliteľ Islamských revolučných gárd a tajomník Rady pre výnimočnosť, ktorá rieši problémy medzi parlamentom a Radou strážcov, povedal: "Tieto nejasnosti by sa mali vyriešiť."

Ahmad Naderi, zástanca tvrdej línie v parlamente, povedal: "Nedostatok primeranej reakcie voči Rusom v prípadoch predchádzajúcich akcií proti národným záujmom Iránu spôsobil, že sú dvojnásobne arogantní. Mali by pochopiť, že strategická spolupráca neznamená zrieknutie sa záujmov."

Iránsky režim sa v minulosti staval proti azerbajdžanským a tureckým snahám o vytvorenie takzvaného Zangezurského koridoru medzi vlastným Azerbajdžanom a Nachčivskou autonómnou republikou, pretože takýto koridor, ktorý by viedol cez najjužnejšiu arménsku provinciu, by mohol prerušiť iránsky prístup do Arménska a následne do Európy.

Azerbajdžan viackrát pohrozil, že v prípade potreby vytvorí koridor silou, čo by pravdepodobne vyvolalo ďalšiu vojnu s Arménskom.

Vojenský rozpočet Azerbajdžanu na obranu je viac ako trikrát vyšší ako arménsky a Baku v septembri 2023 preukázalo svoju vojenskú prevahu, keď v priebehu 24 hodín dobylo späť okupované územia v Náhornom Karabachu.

Najnovší spor vyvolal ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, ktorý počas nedávnej návštevy Vladimira Putina v Baku povedal, že Moskva podporuje koridor a že Arménsko sabotuje dohodu o jeho otvorení, ktorú sprostredkovalo Rusko.

V Teheráne prebieha diskusia o rozumnosti udržiavania úzkych kontaktov s Moskvou. Tón Araghchiho tweetu "červená línia" naznačuje, že chce ukázať, že jeho výzva na vyváženejšiu politiku medzi východom a západom - kľúčová súčasť úspešnej volebnej kampane nového prezidenta Masúda Pezeshkiana - má zmysel.

Heshmatollah Falahatpisheh, bývalý šéf iránskej komisie pre národnú bezpečnosť a zahraničnú politiku, varoval, že postoj Moskvy ku koridoru Zangezur môže byť preventívnym útokom Putina, ktorý chce zabrániť možnosti vytvorenia komunikačných kanálov medzi novou iránskou vládou a USA.

Hovorca EÚ jasne uviedol, že vzťahy medzi EÚ a Iránom sa pravdepodobne nezlepšia, ak bude Irán naďalej dodávať Rusku bezpilotné lietadlá a iné zbrane na použitie na Ukrajine. Iránsky veľvyslanec pri OSN Amir Saeed Iravani urobil nezvyčajný krok a poslal list generálnemu tajomníkovi OSN Antóniovi Guterresovi, v ktorom uviedol, že reči o takomto obchode sú nepodložené. Hovorca EÚ Peter Stano povedal: "Ak sa ukáže, že Irán poskytuje ďalšiu vojenskú pomoc na podporu nezákonných akcií Ruska na Ukrajine, Európska únia bude nepochybne reagovať."

Stano uviedol, že Josep Borrell, šéf zahraničného oddelenia EÚ, bol v kontakte s novou iránskou vládou, aby nastolil otázku iránskej podpory Ruska na Ukrajine, ako aj diskutoval o iránskom jadrovom programe. Dodal: "Vojenská podpora Ruska na Ukrajine je jednou z najdôležitejších otázok v našich vzťahoch s Teheránom. Preto sme na túto otázku reagovali zavedením sankcií."