Ako už dávnejšie poznamenal jeden v Nemecku žijúci politológ a zakladateľ strany realistov (v zápase o vstup do Dolnej snemovne českého parlamentu nedosiahla potrebných päť percent), Európa a Západ vôbec majú vlastne šťastie. Tvárou v tvár tzv. asymetrickým hrozbám sa to „šťastie“ zhusťuje do vnútorného konfliktu medzi moslimami. Na vonkajšok v zahraničí sa síce ako veriaci v Proroka pragmaticky milujú, majú totiž spoločného nepriateľa – Izrael. No ale ak alebo keď ten prestane byť nepriateľom a skamaráti sa s viacerými členmi Ligy arabských štátov alebo prestane existovať, zjatria sa medzi nimi generačné nenávisti.
Bude to vyzerať ako na Slovensku po roku 1992/3. Dovtedy sme všetci
bojovali proti pragocentrizmu a po Novom roku 1993 sme po vypití
hektolitrov šampanského ostali zrazu ako obarení. Slovensko ako
Švajčiarsko strednej Európy nie a nie prísť, slovenská koruna
ako dolár strednej Európy sa tiež stratila v hmle korupcie, po
uliciach sa drahých autách začali preháňať mafiáni. Cenou
útechy sa po rokoch stalo euro, po ktorom ale naši západní
susedia až tak veľmi netúžia, podobne ako Dáni, Švédi alebo
pred nimi Briti, to ešte ako opatrní Európania. Praha zmizla,
začala oslavovať „deň obnovenia českej štátnosti“ a začala
si riešiť svoje problémy a nepriateľ sa z Prahy presunul do
Bratislavy. Odvtedy sa politici (niektorí aj úprimne) zaprisahajú,
že ak im niečo leží skutočne na srdci, sú to zanedbané regióny
severného a východného Slovenska (juh sa až tak veľmi
nespomína). Tým sa ostatne trápili aj pravidelné zjazdy
Komunistickej strany Československa už od päťdesiatych rokov 20.
storočia – ekonomicky dohoniť české kraje! Dajako sa to
naťahuje, nemyslíte? Takmer 10% Slovákov (ak mám veriť úradným
dátam) dnes pracuje v zahraničí, na prvom mieste v Česku. Na
Slovensku sa počet Čechov od roku 1992 znížil z 1% populácie na
asi 0, 5% (zmiešané rodiny). A tých desať percent Slovákov v
zahraničí nie sú zrovna deti alebo dôchodcovia. Tak si to
prerátajme na pracovnú silu.
Ale Praha zmizla, Česi zmizli, tak sa po krátkom odbavovaním sa na slovenských Maďaroch sa pustili Slováci sami do seba a vyrazili proti hydre zvanej bratislavocentrizmus.
Tvrdila to pod vplyvom masívnej nelegálnej imigrácie po rokoch 2014/2015 napr. jedna česká politická strana, ktorá si dala názov realisti. Dúfam, že starý pán – T. G. Masaryk – nevyskočil z hrobu neučesaný, pretože zakladatelia reprezentovaní jedným nemeckým profesorom (Čechom) z Hamburgu vyhrabali z nedávnych dejín názov ním kedysi založenej politickej strany realistov. Petr Robejšek (to je ten profesor z Hamburgu) nebol síce predseda tejto strany, ale jeho najznámejšou tvárou, spiritus agens. Tvrdil, že potenciál strany je okolo 20% voličov, lenže strana získala v parlamentných voľbách len 0, 71% a prepadla. Dôležité je, že jej hlavný predstaviteľ (Robejšek) už vtedy pomenoval ako primárnu bezpečnostnú hrozbu pre Európu Stredný východ. Dnes, pri výskumoch verejnej mienky v Nemecku by sa asi českí realisti mohli potľapkať po pleciach so silnejúcou nemeckou politickou a protiimigranskou stranou AfD (Alternatíva pre Nemecko), aj keď by s ňou ako „masarykiáni“ asi v máločom inom súhlasili.
Mám pri sebe útlu knižočku s prednáškami z jednej konferencie
(nezúčastnil som sa na nej), kde Petr Robejšek predkladá veľmi
príťažlivé tézy. Tá kľúčová myšlienka je šitá na mieru
súčasnej búrlivej situácii na Strednom východe. Dnes, v roku
2024, môžeme konštatovať, že na zemeguli, ktorú obýva 8
miliárd ľudí, žije podľa odhadov 1, 8 miliardy moslimov. Ich (to
sa samozrejme týka iba veľmi malej menšiny) potenciálna
agresivita voči tým, ktorí sú „iní“ sa môže bez problémov
oprieť o mnohé súry Koránu medínskeho obdobia, v ktorých Prorok
vyzýval na neľútostnú vojnu proti „neveriacim“. Určitá časť
moslimov plní tento pracovný návod doslovne (Paríž, Madrid,
Brusel, Moskva aj New York by mohli písať mestské memoáre,
Indonéziu – Bali nevynímajúc).
Intelektuálna hlava niekdajších českých realistov však vidí svetlo na konci tunela. Hovorí (píše), že máme vlastne šťastie v nešťastí. Islam je hlboko rozpoltený medzi vzájomne nenávidiacich sa sunnitov (prevážna väčšina) a šíitov. Dodávam, že tých druhých žije podľa odhadov v moslimskom svete 15% (najmä Irán, Irak, Azerbajdžan, Bahrajn, Jemen, Libanon, Sýria), ale počty sú zrejme oveľa vyššie. Robejšek predpokladal (a obávam sa, že správne), že po prípadnom vymazaní Izraela „zo stránky dejín“ sa tieto dve vetvy islamu pustia do seba s ich zvyčajnou krutosťou živenou dejinami. Iste, ak si medzitým nenájdu iný náhradný cieľ, trebárs Indiu alebo Západ. Tam tiež žijú neveriaci.
Ivo Samson
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies