Slovo pokánie akiste vyvoláva obavu. Alebo nepochopenie. Či pochybnosť. Nie je to nič, čo by sme len tak, medzi rečou, vyslovovali a zrejme všetkým nám je jasné, že pojem je Biblický.
Keď prichádzame k Bohu, mali by sme činiť pokánie. Vlastne aj v tej úplne prvej a najdôležitejšej modlitbe, v ktorej sa začína náš vzťah s Bohom a my Ho prijímame do sŕdc a vyhlasujeme, že s Ním chceme byť v dobrom aj zlom, aj tam prosíme o odpustenie. Keď sa kajáme, vtedy robíme pokánie. Ide o naše hriechy, o tie, ktorých sme si vedomí, ale aj o tie druhé, ktorých si vedomí byť nemusíme. Teda, to je len tá prvá strana.
Keď sme sa na začiatku článku zmienili, že pokánie môže byť sprevádzané zlým chápaním, tak to budeme ilustrovať na príklade.
Predstavte si modlitbu. Takú klasickú, večernú. V tej sa ďakuje za celý deň, za všetko a všetkých a aj sa vyprosuje dobrý spánok alebo sa jednoducho zdôveruje s trápením. A, áno, aj sa žiada o odpustenie.
„Pane, prosím ťa, odpusť mi, že som dnes ohovárala.“
„Pane, odpusť mi, že som ti dnes nedôverovala a podliehala som panike.“
„Pane, odpusť mi, že...“
Pomodlíme sa, možno niekedy aj zaplačeme. Lenže na ďalší deň urobíme to isté. Znovu ohovárame, znovu nedôverujeme, krútime sa a krútime v jednom nekončiacom kruhu.
A to pokánie nie je. Lebo jedna strana je prosiť o odpustenie, bez toho to, samozrejme, pokáním byť nemôže. Ale potom?
Asi najlepšie celú vec vystihuje Danielov príbeh.
Závislý od alkoholu desiatky rokov, zničený dôsledkami, unavený z výčitiek. Chcel zmenu? Áno, chcel. Modlil sa a aj prosil o odpustenie, plakal, úplne sa ničil. Na druhý deň však ledva čakal, len aby si kúpil alkohol. Večer zasa plakal, zasa prosil o odpustenie a potom zasa pil. Znovu a znovu. Roky.
Až kým sa vedome nerozhodol, že hriech znenávidí. Znenávidel pitie a už je to deväť rokov, čo si nedal nič. Tvrdí, žeby ani nechcel. Veruže ho aj núkali, dokonca presviedčali, nech pije, najmä, keď mu zomrela manželka. Vraj mu bude lepšie, ak si logne, keď sa trošku napije. On ale nemohol.
Lebo druhá strana pokánia je odvrátiť sa. S Božou pomocou zmeniť svoje myslenie. Nestačí len zaplakať nad hriechom, ak sa k jeho konaniu opäť približujeme a robíme rovnaké chyby. Nie, pokánie je viac.
Pokánie je očistenie sa. Pokúsiť sa žiť lepšie. Prestať robiť staré a začať robiť nové. Pripodobňovať sa Bohu. Milovať, čo On miluje a nenávidieť, čo On nenávidí. Veru tak to je.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies