Zatiaľ posledné zasadnutie Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky sa uskutočnilo v pondelok 25. marca. Reagovalo tak na celoeurópske obavy z návratu terorizmu do Európy, ktorý tentokrát – na rozdiel situácie spred niekoľkých rokov – prichádza z východu. Podnetom pre obavy sa stal teroristický útok v Krasnogorsku na okraji Moskvy, ktorý si doteraz vyžiadal takmer 140 obetí.
Európa (EÚ), ktorá má s terorizmom (Madrid, Brusel, Paríž) tragické skúsenosti, okamžite zareagovala a terorizmus sa ako bezpečnostná hrozba opäť dostal do poprednej agendy dňa.
Bezpečnostná rada SR, ktorá v pondelok 25. marca zasadala a vydala následne vyhlásenie, má na starosti bezpečnostný systém štátu, t. j. vyhodnocuje bezpečnostnú situáciu. Doma aj vo svete. Môže podávať vláde návrhy na rôzne opatrenia pri prevencii proti rôznym bezpečnostným hrozbám a rizikám, poprípade, po náznakoch bezpečnostnej krízy alebo jej začiatku navrhuje vláde riešenia. Hodnotí a pomenúva charakter bezpečnostných problémov doma aj v zahraničí.
Zapodieva sa situáciou v čase mieru a prevenciou (čo odráža súčasné dni na Slovensku), prípadného núdzového stavu, vojnového stavu a, samozrejme, vojny. Posledné štyri menované situácie Slovensko ako štát v svojich už nie tak úplne krátkych dejinách nezažilo.
Inak má Bezpečnostná rada SR 9 členov, ktorí sú nezastupiteľní. Právo navrhovať zasadnutie Bezpečnostnej rady má aj prezident/ka, ktorý/á sa na ňom môže aj zúčastňovať.
Po pondelkovom zasadnutí BR SR túto „hlášku“ vypustilo Ministerstvo vnútra SR. Útok na kresťanskú komunitu je vraj preto dôvod, prečo sa na veľkých podujatiach spojených s Veľkou nocou prijmú „mimoriadne opatrenia“ ako posilnené hliadky na akciách spojených s bohoslužbami. Lenže útoky „cielené na kresťanskú komunitu“ nedávajú zmysel. Možno v islamskom svete, kde sú bežné, ale nie na Západe. To by teroristi, resp. islamisti museli cielene útočiť na kostoly, iné kresťanské objekty či na kresťanské náboženské zhromaždenia.
Nič také sa však v Európe nestalo, terčom náboženskej zúrivosti teroristov sa stali takmer výlučne synagógy. Ani v Moskve sa – v rozpore s tvrdením MV SR – nezaútočilo na preplnený chrám, ale na výsostne sekulárnu budovu. Inými slovami, islamizmus sa zameriava proti neveriacim a neveriacimi sú všetci nemoslimovia, takže tento typ teroristickej aktivity útočí na západnú občiansku spoločnosť ako celok.
Zasadnutie BR SR potvrdilo, že Slovensko sa pohybuje na prvom, najnižšom stupni. Na Slovensku existujú štyri stupne, nulový nie. Prvý stupeň znamená, že pravdepodobnosť bezpečnostnej hrozby, v tomto prípade teroristického aktu, je nízka a nízke sú aj potenciálne dôsledky. V takom stave sa má podľa Bezpečnostnej rady nachádzať Slovensko. Ďalšie stupne hovoria (druhý), že pravdepodobnosť je vysoká, ale potenciálne dôsledky nízke. Tretí stupeň o nízkej pravdepodobnosti, ale potenciálne vysokých dôsledkoch, to znamená, že by na Slovensku došlo k teroristickému útoku, taký sa tu však od roku 1993 ešte nestal. A štvrtý stupeň, to už sú aktívne pôsobiace organizované teroristické aktivity.
Tieto stupne nie sú medzinárodne stanovené, pre Slovensko boli vypracované už dávnejšie Vojenským spravodajstvom a prvý stupeň vyhlásili v roku 2013. Vo Francúzku majú napr. len trojstupňovú škálu a po útoku v Moskve ju z druhého stupňa zvýšili na tretí, keďže Francúzsko má s islamistickým terorizmom bohaté skúsenosti.
V porovnaní s inými západoeurópskymi krajinami ako Francúzsko alebo Belgicko žije na Slovensku len veľmi malá arabsko-moslimská komunita, ktorá je spravodajskými službami ľahko monitorovateľná. Slovensko je dokonca zrejme jedinou krajinou, ktorá moslimom nedovolila postaviť mešitu, hoci jej zriadenie (povedzme v Piešťanoch) by vzhľadom na bohatých arabských sponzorov bolo hračkou. Všeobecne v Európe platí úmera, že čím viac moslimov, najmä z arabských krajín, tým vyššia pravdepodobnosť teroristického útoku. Najsmutnejším príkladom je práve Francúzsko, zatiaľčo Slovensko sleduje veľmi tvrdú politiku zoči voči nelegálnej imigrácii. Takže dôvod zmenu kvalifikácie bezpečnostných hrozieb a rizík zrejme naozaj nie je nutný a Slovensko môže cez Veľkú noc v pokojne dýchať.
V susednej Českej republike je situácia o niečo málo iná a pri tlačovej besede s riaditeľom českej Bezpečnostnej informačnej služby sa český prezident vyjadril trochu skepticky k budúcemu vývoju v oblasti bezpečnosti v svojej krajine.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies