V Turecku vypukli najväčšie protesty za posledné desaťročie po tom, ako bol v stredu zatknutý starosta Istanbulu Ekrem Imamoglu. Tento kľúčový opozičný politik a potenciálny vyzývateľ prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana čelí obvineniam z korupcie a spolupráce s teroristickou skupinou. Imamoglu obvinenia odmieta a označil ich za "nepredstaviteľné osočovanie a ohováranie".
V nedeľu turecký súd rozhodol o jeho uvalení do väzby do času súdu, čo vyvolalo nespokojnosť medzi jeho podporovateľmi a občanmi, ktorí sa obávajú o
demokraciu v krajine. Podľa tureckých zákonov by v prípade odsúdenia mohla
vláda dosadiť do vedenia mesta štátneho zmocnenca, čo by znamenalo stratu
Istanbulského magistrátu pre opozíciu.
Masové demonštrácie a tvrdé zásahy polície
V sobotu sa pred radnicou Istanbulu a hlavným súdom zhromaždili tisíce protestujúcich. V uliciach bolo rozmiestnených stovky policajtov, ktorí na
demonštrantov použili slzný plyn a gumené projektily. Protestujúci reagovali
delobuchmi a inými predmetmi. Nepokoje sa rozšírili aj do iných miest, vrátane
hlavného mesta Ankary a pobrežného mesta Izmir, kde polícia proti davu zasiahla
vodnými delami. Počas protestov bolo zatknutých 323 ľudí.
Turecké ministerstvo vnútra oznámilo, že nebude tolerovať žiadne pokusy o narušenie verejného poriadku. "Nenecháme nikoho rozvracať našu krajinu," uviedol minister vnútra Ali Yerlikaya.
Politické následky a reakcie
Republikánska ľudová strana (CHP), ktorej je Imamoglu členom, označila jeho zatknutie za politicky motivované a vyzvala občanov, aby protestovali pokojne, ale rozhodne. Imamoglu bol považovaný za silného kandidáta proti Erdoganovi v nadchádzajúcich voľbách v roku 2028. Prezident Erdogan, ktorý je pri moci už viac ako 22 rokov, odmietol obvinenia z politického zasahovania a obvinil CHP z podnecovania nepokojov. "Nebudeme tolerovať vandalizmus," vyhlásil Erdogan.
Imamoglu mal byť v najbližších dňoch oficiálne nominovaný ako kandidát CHP na prezidentské voľby. Erdoganova výzva by mohla zahŕňať zmenu ústavy alebo vyhlásenie predčasných volieb, ak by sa chcel uchádzať o ďalší mandát.
Celá situácia vyvoláva otázky o budúcnosti tureckej demokracie a o tom, či bude možné uskutočniť spravodlivé a slobodné voľby v krajine, kde sa zdá, že opozícia čelí narastajúcemu tlaku zo strany vlády.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies