Izrael stráca medzinárodnú podporu. Ďalšie štáty kapitulujú pred medzinárodným terorizmom, Palestínčania jasajú (komentár Iva Samsona)

Stojí za pripomenutie, že Nórsko a Írsko už dávnejšie uznali Kosovskú republiku ako samostatný štát, čo napr. Slovensko (spolu s Gréckom, Cyprom, Španielskom a Rumunskom v EÚ doteraz neurobili). Izrael reagoval odmietavo a odvolal svojich veľvyslancov z Írska a Nórska na „konzultácie“, čo je jednou formou diplomatického protestu, inak celkom štandardného a vonkoncom bezvýznamného.

Viera v dvojštátne riešenie videné z oboch strán

„Uprostred vojny, ktorá stála život už desaťtisíce ľudí, musíme pri živote udržiavať jedinú možnú alternatívu, ktorá ponúka Palestínčanom a Izraelčanom riešenie: dva štáty, ktoré bok po boku spolunažívajú v mieri a bezpečnosti“. Takto to v svojom vyhlásení videl nórsky premiér a dodal, že palestínsky národ „má základné právo na sebaurčenie a že bez dvojštátneho riešenia na Blízkom východe mier nezavládne. Inými slovami: palestínsky štát je predpokladom pre pre mier“.

O skutočnosti, že dva štáty, ktoré „majú bok po boku spolunažívať v mieri a bezpečnosti“ je nutné, aby vláda v Pásme Gazy uznala právo štátu Izrael na existenciu a zriekla sa svojho deklarovaného cieľa – zničenia susedného štátu a vyvraždenie jeho obyvateľstva – sa nórsky premiér Støre nezmienil. Dokonca ani o 7. októbri 2023, keď gazansko-palestínska strana ukázala, ako si predstavuje „mierové spolunažívanie oboch štátov bok po boku“.

Írsky premiér Simon Harris bol pri oznámení o uznaní palestínskeho štátu v Dubline o triedu triezvejší. Uviedol iba, že ide o„historický a dôležitý deň pre Írsko a Palestínu“.

Palestínskych Arabov uznanie povzbudilo

Laith Arafeh, zástupca Palestínskej samosprávy v Nemecku vyzval v Berlíne spolkovú vládu, aby nasledovala príkladu Nórska, Španielska a Írska, a aby uznala Palestínsku samosprávu (vrátane de facto existujúceho štátu Gaza) ako samostatný štát. Neuviedol však, či de facto samostatný štát Gaza, voči ktorému nemá Izrael nijaké územné nároky, prestane s vyhrážkami, že ide zničiť Izrael za každú cenu a so zabíjaním Židov a v Izraeli žijúcich cudzincov.

Sústredil sa však na diplomatický výrok, že„vzhľadom na mimoriadnu zodpovednosť Nemecka za mier v danom regióne a pre jeho prejavovaný záujem o dvojštátne riešenie je možné dúfať, že Spolková republika bude nasledovať a postaví sa za správnu vec Palestíny, ktorá čaká na nezávislosť svojho štátu, a že jej ľud čaká na svoju slobodu“.

Ako diplomat sa samozrejme nezmienil o stave ľudských práv v Palestínskej autonómii, o drastických občianskych vojnách v iných arabských krajinách a ani o brutálnom zaobchádzaní s opozíciou a vlastným národom palestínskych Arabov ani nehovoriac.

Izrael reagoval vlažne

Odvolanie veľvyslancov je rutinná záležitosť a krajiny, ktoré oznámili uznanie palestínskeho štátu, s tým museli rátať. Predstave, že tým na historickom území Palestíny vyriešenia otázku mier kontra vojna, určite neveria. Podobne ako tomu neverí Izrael, ktorý si 23. októbra prežil „malý holokaust“  ( juhoizraelskú „šoa“).

V Jeruzaleme považujú kroky troch európskych krajín za podnecovanie vojny, zabíjania nevinných a „odmenu za terorizmus“. Izraelský minister zahraničných vecí Izrael Katz sa tiež vyjadril „diplomaticky“, od toho tu diplomatov máme, keď už predtým nič preventívne nezvládnu. Odvolal veľvyslancov židovského štátu zo„zradných“ krajín a na adresu Nórska a Írska (zvláštne, že Španielsko vynechal):„Izrael nebude mlčať voči krokom, ktoré ohrozujú jeho suverenitu a bezpečnosť“.

Ilustračné foto - muž držiaci vlajku Palestíny.

Zdroj: Brookings Institution