Jedinečná úvraťová železnica má novú budovu stanice

Fico: "Ja som veľmi rád, že rozhodnutie, ktoré sme prijali na výjazdovom rokovaní v Poprade, to ešte bolo počas našej prvej vlády, sa zrealizovalo do podoby nádhernej novej staničky na tejto úvraťovej železnici. Pretože, aby sa tu rozvíjal cestovný ruch, bola potrebná multifunkčná budova. A suma 450.000 eur, ktorú sme vtedy vyčlenili, sa použila maximálne efektívne, plus sa použili peniaze ŽSK. Rovnako som rád, že padlo rozhodnutie použiť aj európske fondy na samotnú rekonštrukciu úvraťovej železničky, ktorá je ojedinelých technickým skvostom." 

Historická lesná úvraťová železnica (HLÚŽ) v Múzeu kysuckej dediny v Novej Bystrici – Vychylovke má novú budovu stanice, ktorú dnes otvorili predseda vlády SR Robert Fico, predseda Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Juraj Blanár a riaditeľ Kysuckého múzea (KM) v Čadci Miloš Jesenský. Predseda vlády SR pripomenul, že rozhodnutie podporiť stavbu novej stanice prijala jeho predchádzajúca vláda na výjazdovom zasadnutí v Poprade. „Som rád, že sa zrealizovalo do podoby nádhernej novej staničky. Aby sa tu rozvíjal cestovný ruch, bola potrebná multifunkčná budova. A suma 450.000 eur, ktorú sme vtedy vyčlenili, sa použila s peniazmi ŽSK maximálne efektívne. Rovnako som rád, že padlo rozhodnutie použiť európske fondy na rekonštrukciu úvraťovej železničky, ktorá je ojedinelým technickým skvostom,“ skonštatoval Fico. HLÚŽ je podľa predsedu ŽSK národnou kultúrnou pamiatkou a svetovým unikátom. „Dlhodobo nám tu chýbal centrálny multifunkčný objekt, aby skanzen poskytoval návštevníkom všetky služby. Vďaka dotácii vlády SR sme mohli postaviť staničku, ktorá je naozaj multifunkčným objektom. Vo vrchnej časti bude stála expozícia, ktorá bude prezentovať všetko, čo sa týka železničiek na Slovensku, architektúry a všetkého, čo nám tu predkovia zanechali,“ povedal Blanár. Zdôraznil, že samosprávny kraj získal finančné prostriedky z európskych fondov aj na zrekonštruovanie úvraťovej železničky. „Na jeseň ukončíme prepojenie až na Oravu v celkovej dĺžke 11,6 kilometra (km). Tým rozšírime trať, aby bolo v plnej kráse vidieť predovšetkým unikát - úvrate, ktorými trať prekonala výškové prevýšenie okolo 270 metrov. Naši predkovia boli naozaj technicky zdatní a vedeli, čo urobiť,“ podotkol predseda ŽSK. Investícia vyše 1 milión eur na vybudovanie objektu stanice je podľa riaditeľa KM Miloša Jesenského v kysuckom skanzene najvýznamnejšou za niekoľko desaťročí. „Práve kvôli tomu, že významným spôsobom pomôže zlepšiť služby a vylepšiť komfort návštevníkov. Objekt staničky je súčasťou celkovej renovácie infraštruktúry skanzenu a historickej úvraťovej železnice. Našou ambíciou bolo prepojenie Kysúc a Oravy v rozsahu pôvodnej Kysucko-oravskej lesnej železnice. Začiatkom septembra by sme mohli previezť prvých návštevníkov na Oravu,“ dodal Jesenský. Kysuckú a oravskú lesnú železnicu vybudovali v rokoch 1915 - 1918 na prepravu dreva a v roku 1926 vznikla ich spojením Kysucko-oravská lesná železnica (KOLŽ). Do roku 1971 slúžila na zvážanie dreva z oblasti Bielej Oravy a Bystrickej doliny do Oščadnice. Jej celková dĺžka dosahovala vyše 110 km, z toho tvorila hlavná trať 61 km a zvyšok odbočky. Na konci roku 1971 bola trať z dôvodu zrušenia demontovaná, okrem 8 km úseku Chmúra - Tanečník, v ktorom sa nachádzal unikátny úvraťový systém. V roku 1974 prevzalo zachovanú časť zrušenej KOLŽ do správy KM v Čadci so zámerom jej funkčnej obnovy. Skúšobné jazdy historických vlakov sa začali v roku 1980. Názov HLÚŽ nesie železnica od roku 1991, kedy sa stala aj národnou kultúrnou pamiatkou. Generálna oprava trate sa začala v roku 1992 a od roku 1995 bola úradne povolená osobná doprava v úseku Kubátkovia - Chmúra - 1. úvrať, čím začala HLÚŽ plniť funkciu múzejnej železnice.  

 Zdroj:TASR