Jeho pochod na smrť sa odohral na osliatku

Bolo to pompézne, dav sa veselil a dokonca odložil všedné záležitosti každého dňa, aby vzdal úctu tomu, kto si ju zaslúžil. Odvšadiaľ sa ozýval krik, prevolávanie na slávu a nikto ani len nechyroval, že slávnostný príchod do mesta, je v skutočnosti pochod na smrť.

Láska bola väčšia
Iba on to vedel, ako jediný poznal odveké tajomstvo. Koniec koncov preto sa narodil. Áno, narodil sa, aby zomrel, a aby život raz a naveky zvíťazil nad smrťou. Napísal to tak Boh, určil chvíľu, a hoci utrpenie malo byť ukrutné, láska bola väčšia.

Do Jeruzalema
Blížil sa sviatok, ktorý bol v Izraeli známy ako slávnosť nekvasených chlebov. Ježiš si bol vedomý, že nastal čas veľkého rozhodnutia, a tak nasledovníkom prezradil, že najbližší cieľ cesty vedie do Jeruzalema. Všetko prezieravo vymyslel, dokonca si zvolil aj dopravný prostriedok. Niekoľkým mužom prikázal, aby mu priniesli dosiaľ nevyskúšané osliatko, nech sa povezie do mesta, ktoré mu bolo určené. Nuž sa teda posadil, učeníci rozprestreli plášte, aby bolo sedlo čo najpríjemnejšie, a kolotoč osudu sa rozkrútil.

Je to kráľ 

Cesta zaiste nebola taká pohodlná, akú by Ježiš absolvoval, ak by sa narodil do terajšieho storočia, napriek tomu ju sprevádzalo vzrušenie. Odkiaľsi sa vynoril pokrikujúci dav, v rukách prizerajúcich sa boli badať nasekané ratolesti, a z úst sa niesol pokrik. Ježiš bol označený za kráľa a vyslovovalo sa nad ním iba dobré. Celé mesto sa s nadšením obzeralo a vypytovalo. Vraj kto je to, kto len môže byť ten muž, čo spôsobil toľký rozruch? A ten, kto vedel, odpovedal, že prichádza Ježiš, ktorý vykonal nevýdané a neslýchané zázraky. Muselo to byť naozaj nezvyčajné obdobie.

Je to zarážajúce
Avšak udalosť, i keď ju poznačila slávnostná atmosféra, mala trpkú príchuť. Rovnaký dav, ktorý ho nazýval kráľom, len o niekoľko dní neskôr žiadal jeho smrť ukrižovaním. Ako rýchlo je možné vymeniť kabát, ako ľahko sa dá preniesť od lásky k nenávisti, od obdivu k pohŕdaniu. Ježiš, vedomý si toho, čo ho čakalo, dobre poznal budúcnosť. Vnímal, že vstup do Jeruzalema, je v skutočnosti pochod na popravu. A taktiež mu nebolo skryté, že napokon ho každý zo zástupu zradí, sklame, a opustí v najbolestnejšom okamihu. Je neuveriteľne zarážajúce uvedomiť si, že napriek tomu sa ani k jednému nesprával ako nepriateľ. Nikomu nedal pocítiť, že vie o blížiacom sa potupení.

Aké je to povznášajúce a vyvolávajúce rešpekt. Veď súčasný človek sa k priateľovi správa s oddstupom, znepriateľuje si ho nedostatkom času, nevšímavosťou a kadečím iným. A Ježiš, nevinný a bez hriechu, pristupoval aj k najväčšiemu zradcovi ako k bratovi.