Keď má človek či už z takého alebo onoho dôvodu nalomené srdce, hľadá útechu. Utápa sa v sebaľútosti, premýšľa, ako sa mu to stalo a pátra po riešení.
Nenachádza potešenie v ničom, dokonca ani v povzbudení blízkeho, ktorý mu jednostaj opakuje, že zlé sa na dobré obráti. Zdá sa dokonca, že čím viac mu to ktosi pripomína, tým je rozladenejší.
Niečo viac
Zlomené srdce potrebuje viac, je tak prirodzene nastavené. Obracia sa k niečomu väčšiemu, čo presahuje rozum a siaha ďaleko nad všetko poznané. Aj ateista sa zvykne pýtať, či predsa len neexistuje nejaký Boh. A ak áno, prečo mlčí?
Cesta počas sviatku
Keď Boh zoslal svojho syna na svet v ľudskej podobe, nič sa nenechalo bez vopred určeného rozplánovania.
Načasovalo sa, že najskôr bude Ježiš rásť, učiť sa a prospievať uprostred ľudu, pričom na prvý pohľad nikomu ani na um nezíde, kým v skutočnosti je.
Než prvý raz verejne vystúpil a učinil zázrak, vyrástol v zrelého asi tridsaťročného muža.
Takmer vôbec by sa nevedelo, čo definovalo jeho život pred vstupom na verejnosť,, ale celkom iste sa dá vyrozprávať, čo stváral, keď prekročil 12 rokov.
Jeho matka Mária aj s Jozefom chodievali každý rok do Jeruzalema, viedla ich k tomu príležitosť veľkonočných slávností.
Ježiš tam dovtedy ani raz nebol, avšak rozhodlo sa, že je už dostatočne veľký a aj on môže rodinu sprevádzať.
V chráme
Keď sa púť skončila, rodina sa pobrala na spiatočnú cestu. Už sa išlo dosť dlho, keď si zrazu Mária uvedomila, že Ježiša nikde niet. Najskôr sa upokojovala, že len zaostáva a kdesi v úzadí robí spoločnosť iným pútnikom.
Čas ale plynul a chlapec nebol ani tam, ani nikde inde. Ako ho znovu vyhľadať?
Jediný spôsob sa ponúkol v návrate do Jeruzalema.
A naozaj, keď sa skúsilo šťastie v tamojšom chráme, Ježiš sedel, počúval a kládol otázky mmužom, ktorých od neho oddeľoval vyšší vek a zopár šedín.
Mária ho napomenula. Spýtala sa, čo to povystrájal a zdôraznila, aký strach tým spôsobil.
On však pokojne odpovedal.
Vraj je tam, kde má byť. Jeho úlohou je kráčať po boku jeho otca v nebi.
Nie je to tak
V ťažkom období sa človek snaží pohnúť vpred a až neskôr sa začne obzerať, či je po jeho pravici aj Boh.
Obzerá sa na jednu stranu, potom na druhú, ale pocit je rovnaký. Vzrastá osamelosť a aj bolesť zo zrady.
Nech sa ale nikto nenechá pomýliť. Boh je tam, kde byť má, nikdy nezrádza. Jeho cieľom je dať človeku nádej, vieru a lásku.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies