KDH a SaS sa sporia o eutanázii

Podpredsedníčka liberálov Jana Kiššová prieskumy nepovažuje za najpodstatnejšie, nepreceňuje ich, no podľa nej ich nie je dobré ani podceňovať. "Výsledky týchto prieskumov boli pre nás potvrdením predpokladu, že legislatívne vákuum v oblasti eutanázie ľudia nepovažujú za dobrý stav, považujú za dôležité to riešiť a podporili nás v rozhodnutí otvoriť túto vážnu problematiku a diskutovať o nej. Žijeme a chceme žiť v slobodnej a demokratickej krajine, kde vôľa jednotlivca má mať svoj význam a hodnotu, a v situáciách, o ktorých hovoríme, ju dnes nemá. Tento stav nie je dobrý," uviedla pre agentúru SITA Kiššová. 

Poslankyňa SaS súhlasí s tým, že neexistuje objektívna definícia dobrej smrti a aj SaS je presvedčená, že je to prísne individuálne a tak by sa k eutanázii aj malo pristupovať. Podľa Kiššovej by každý mal mať možnosť sám za seba posúdiť, čo preňho ešte je kvalita života a čo už je nezvratné, neznesiteľné a neželané utrpenie. "Zároveň by v slobodnej krajine mal mať každý možnosť slobodne a dobrovoľne sa rozhodnúť pre ukončenie svojho života, ak trpí nevyliečiteľnou chorobou, prognózy sú jednoznačné a bolesti a utrpenie neúnosné. Zároveň musí platiť výhrada vo svedomí pre lekárov," vysvetlila podpredsedníčka SaS. 

Europoslanec za KDH Miroslav Mikolášik považuje eutanáziu za zabitie. "Principiálne je vo svojej podstate eutanázia zabitím a teda trestným činom úkladnej vraždy. Liberáli si pochopiteľne neuvedomujú dôsledky svojho návrhu povolenia eutanázie, ktoré dnes vidíme v tých štátoch, kde je legálna," uviedol pre agentúru SITA Mikolášik. V Belgicku sa podľa neho takto dnes usmrcujú aj deti, v Holandsku zasa mobilné tímy vykonávajú eutanáziu "v pohodlí domova", ak ju nechce vykonať rodinný lekár. 

"Nepodľahnime na Slovensku sugestívnym otázkam o neznesiteľnom utrpení - dnes sa predsa fyzická bolesť dá uspokojivo utíšiť. Diskutujme kvalifikovane o komplexnej paliatívnej a hospicovej starostlivosti, ktorá nie je dostatočne podporovaná a rozvíjaná," vyzýva europoslanec KDH. Zanedbaná paliatívna starostlivosť v poslednom štádiu ľudského života je podľa jeho slov často dôvodom myšlienok na umelé ukončenie života. Dôstojné sprevádzanie človeka v jeho posledných chvíľach po všetkých stránkach je podľa Mikolášika znakom spoločenskej aj individuálnej zrelosti prijať fakt bolesti a smrti ako súčasť života. "Nenahrádzajme komplexný prístup k ľudskému životu vyjadrený jeho duchovným, duševným a fyzickým rozmerom presvedčením, že neznesiteľné utrpenie odstránime len odstránením človeka. Rovnako si však nezamieňajme dekriminalizáciu eutanázie s právom pacienta ukončiť liečbu či nezačať novú v prípade jej neproporcionality," pripomína europoslanec kresťanských demokratov. Mikolášik zároveň zdôrazňuje, že z 28 krajín Európskej únie je dnes eutanázia legálna iba v troch. "Znamená to, že 25 krajín EÚ je neslobodných?" pýta sa europoslanec KDH. 

Viac ako polovica Slovákov súhlasí s tým, aby mal ťažko chorý človek, ktorý trpí nevyliečiteľnou chorobou, možnosť na svoju žiadosť ukončiť život za asistencie lekára. Vyplýva to z prieskumu agentúry FOCUS pre SaS, v ktorom 55,9 percenta opýtaných vyslovilo súhlas s eutanáziou za asistencie lekára. Naopak, proti takejto možnosti sa vyjadrila viac ako tretina (35,4 percenta) opýtaných. Z hľadiska vzťahu respondentov k viere, kde oslovení svoj vzťah vyjadrili zaradením do niektorej z kategórií: hlboko veriaci, veriaci, nerozhodnutý, nie nábožensky založený a ateista, celkovo so zavedením možnosti eutanázie súhlasilo 33 percent hlboko veriacich, 55 percent veriacich, 57 percent nerozhodnutých, 69 percent nábožensky nezaložených a 72 percent ateistov. 

Agentúra sa ľudí zároveň pýtala, či v súčasnosti považujú za dôležité alebo nedôležité riešiť otázku eutanázie na Slovensku. Takmer šesť z 10 (58,8 percenta) respondentov považuje za dôležité, aby sa na Slovensku v súčasnosti riešila otázka eutanázie. Naopak, približne tretina opýtaných (34,0 percenta) považuje riešenie otázky eutanázie v súčasnosti na Slovensku za nedôležité. Z hľadiska vzťahu respondentov k viere považuje riešenie tejto otázky za dôležité 47 percent hlboko veriacich, 61 percent veriacich, 52 percent nerozhodnutých, 63 percent nábožensky nezaložených a 66 percent ateistov. Agentúra FOCUS uskutočnila prieskum verejnej mienky v dňoch 22. – 29. júla formou osobných rozhovorov v rámci omnibusového prieskumu na vzorke 1 051 respondentov.