Fenomén pokrytia zeme hodvábnou pavučinkou má prezývku aj ako „anjelské vlasy“. Aj keď tieto pavúky predstavujú pre ľudí minimálne riziko, mohli by poškodiť plodiny blokovaním slnečného žiarenia. Keď sa počasie oteplí, pavúky sa pravdepodobne rozptýlia.
Austrália je známa nástrahami, ktoré by ste na Slovensku len márne hľadali. Smrtonosné pavúky, agresívne kengury či nebezpečné jedovaté hady sú len niečo z množstva nebezpečenstiev, ktoré v tejto krajine hrozia obyvateľom či pricestovaným turistom.
Ďalšou z bizarných a takisto veľmi zaujímavých nástrah je práve "pršanie pavúkov". Tento jav je v Austrálii celkom bežný a jednoducho vysvetliteľný. Nejde o žiadny nonsens ale o jav, ktorý umožňuje práve prechod z neskorého leta na jeseň. Miestni obyvatelia to zvyknú prezývať aj sezónou pavúkov.
Všetko to začína práve pri častom daždi.
Masívny kontinent má vlhké obdobie od novembra do apríla, ale na jeseň, ktorá je od marca do mája, zvyčajne prší. Napríklad v Sydney v tomto období spadne v priemere niečo cez päť centimetrov dažďa za mesiac. Prevažná väčšina tohto „vzdušného planktónu“ počas cesty zahynie, zožerú ju predátori alebo zabijú drsné poveternostné podmienky. Prežije len malá časť napršaných pavúkov.
Záplavy môžu spôsobiť, že tisíce pavúkov alebo pavúkov vyletí zo zeme do neba, čo miestnym obyvateľom často pripomína sneh. Pavúky nielen dopadnú na zem, ale začnú hľadať svoj úkryt, vtedy sa doplazia ľuďom do domovov či spoločných priestorov. Nie sú však pre ľudí nebezpečné.
Niekoľko dní po povodňových dažďoch miestni obyvatelia vyjdú von a uvidia, čo vyzerá ako sneh pokrytý stromami, stĺpmi a dokonca aj vysokou trávou. Sú to vlastne pavučiny a môžu byť poriadne veľké. Mnoho obyvateľov zdieľalo obrázky pavučín pavúkov pripomínajúcich plachty vejúce vo vetre.
Tkaniny môžu dokonca pokryť zem na kilometre, aby vyzerala ako sneh pozdĺž vidieckych ciest. Nie nadarmo sa im hovorí tkáči pavučín.
Pavúčie siete, vo veľkom množstve pripomínajúce snehovú záplavu nie sú však len vecou Austrálie, je to javom napríklad aj takého Texasu či Grécka. Nádherné útvary z pavučín a ich produkcia veľkého množstva hodvábu vytvára akúsi "obrovskú trampolínu", ktorá podporuje pavúky pri úteku z vody.
Fenomén pokrytia zeme hodvábnou pavučinkou má prezývku aj ako „anjelské vlasy“. Aj keď tieto pavúky predstavujú pre ľudí minimálne riziko, mohli by poškodiť plodiny blokovaním slnečného žiarenia. Keď sa počasie oteplí, pavúky sa pravdepodobne rozptýlia.
Odborníci tvrdia, že závoje sú vytvorené taktikou prežitia známou ako „balónovanie“, pri ktorej pavúky vyhadzujú hodváb, aby vyliezli na vyššie miesta. Jemné pavučiny sa časom rozpadávajú.
"Balónovanie nie je nezvyčajné správanie mnohých pavúkov," povedal odborník na pavúkovce Rick Vetter pre Live Science. "Vylezú na nejakú vysokú oblasť a vystrčia zadok do vzduchu a vypustia hodváb. Potom jednoducho vzlietnu. Toto sa deje všade okolo nás neustále. Len si to nevšímame."
Pavúčí dážď je bežný v južnej Austrálii, kde ich z oblohy padajú tisíce. Väčšina týchto pavúkov však našťastie pre ľudí nepredstavuje žiadnu hrozbu. Nie sú jedovaté a mnohokrát sa stávajú korisťou pre predátorov. Na druhej strane je tu aj výhoda pavúčieho dažďa - pavúky zabezpečujú, že obloha zostane bez hmyzu prenášajúceho choroby.
Tieto tvory jedia aj komáre, takže sú prospešné aj po daždivom počasí, keď sa komáre rozmnožujú vo veľkom počte.
„Dokážu doslova precestovať kilometre... a preto má každý kontinent pavúky. Dokonca aj v Antarktíde sa pravidelne objavujú, ale jednoducho zomierajú,“ vysvetlil Martyn Robinson, prírodovedec z Austrálskeho múzea.
Ale „kilometre“ sú podhodnotené. Zatiaľ čo väčšina ciest pavúkov končí už po niekoľkých metroch cesty, mnohí námorníci hlásili, že pavúky sa chytili do plachiet ich lode, viac ako 1600 kilometrov od pevniny, a atmosférické balóny lietajúce vo výške 5 km nad morom; pavúky môžu prežiť až 25 dní bez jedla.
Statické elektrické pole Zeme môže tiež poskytnúť vztlak v podmienkach bezvetria, ale nie všetci sú v tomto úsilí úspešní – mnohí neprežijú. Na lietanie používajú pavúky obzvlášť jemný hodváb, nazývaný „gossamer“, aby sa zdvihli z povrchu, a hodváb môže použiť aj vetrom ošľahaný pavúk, aby sa ukotvil a zastavil svoju cestu.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies