Keby malo ľudstvo prepisovať dejiny, v každom živote by sa našla časť, pre ktorú by sa oplatilo cestovať v čase. Zabránilo by sa sklamaniu, odstránilo by sa vypovedané, a nejedno zlomené srdce v prítomnosti by nepotrebovalo zacelenie.
Ach, koľká škoda, že s minulosťou sa nič nedá robiť. Jediné, čo prichádza do úvahy, je zmieriť sa s ňou, nech už niesla akúkoľvek príchuť.
Je to tak
S minulosťou to už raz tak chodí, že neprestajným premýšľaním o nej sa nič nezmení. Je navždy pochovaná a včerajšok sa vráti iba v mŕtvych spomienkach. „Keby som to mal možnosť urobiť inak, mohol by som byť šťastnejší," vraví si nejeden človek a želanie opakuje znovu a znovu. Oči má obrátené do stratena a nevníma ani dnešok, ani prichádzajúci zajtrajšok. Je to žitie bez pohybu, a ak si nedá pozor, vnútro premení na soľný stĺp.
Sodoma a Gomora
Existovali kedysi miesta, ktoré boli známe ako Sodoma a Gomora. Spoločnosť si nažívala veselo, zrejme až priveľmi veselo. Nikto nemal nijaké morálne zábrany, hrešilo sa, a to až do takej miery, že Boh začal krútiť hlavou. Nemohol viac zniesť pohľad na neresť a neviazanosť na smrť, a tak učinil ťažkú voľbu. „Najlepšie bude, keď to tam celé zničím," povedal si, a zosnoval plán.
Jeden sa našiel
V spleti obyvateľstva sa, na veľký Boží žiaľ, našiel iba jeden jediný, ktorý si zaslúžil nezahynúť. Volal sa Lót, a Boh si ho vyhliadol ako adepta na záchranu. Poslal mu teda oznámenie, aby sa nachystal, pobral celučičkú rodinu, a vydal sa preč. Nech sa neobhliada, treba smelo vykročiť vpred. Muž sa riadil pokynom, veď zaiste nechcel zomrieť.
Kráčal a kráčal, jeho manželka išla s ním, tak sa to predsa patrilo. Ale vtom sa jej čosi znepáčilo, možno ju zasiahla spomienka, a možno si len v mysli dopriala výlet za tým, čo bolo a nikdy viac už nebude. Urobila chybu, obzrela sa, a za svoj omyl musela pykať. Pohľad späť z nej urobil soľný stĺp.
Len sa hýbať
Boh stvoril svet tak, aby bol v neustálom pohybe. Aj to je dôvod, prečo sa zem neprestane krútiť, keď sa niečí život ocitne v troskách. Nesmie sa zastaviť, inak by sa nepozviechala. Pravdaže, Boh veľkoryso dáva čas na zotavenie, avšak treba vedieť určiť, koľko je dosť. Inak sa bude krk neustále obtáčať a unikne záchrana. Načo dýchať, keď z duše ostane soľný stĺp? Hýb sa, človeče, a dôveruj Bohu.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies