Keď je z blízkeho vzdialený

Láska sa nevypne
Nie, nehovorím o umieraní, nemá to nič spoločné s fyzickou smrťou. Je to skôr odcudzenie sa. Ten, kto bol vzácny, neprestane byť milovaný. Láska sa nevypne, ani pamäť si ho nevytrhne. Myseľ si ho pripomína a nosí si ho všade so sebou. Ale ruka už nezdvihne telefón a nezavolá sa mu. Nebude to ten prvý, komu sa posťažuje, hoc by to predtým bol železne pravidelný zvyk.
Čo sa zmenilo? Nič a aj všetko. Jednoducho sa niečie postavenie v živote obrátilo a on stratil pôvodné miesto.

Chceli to inak
Samuel sa preslávil povolaním proroka v starozákonnom období. Bol to človek Bohabojný a mal schopnosť hľadieť pod povrch. Izrael si zmyslel, že mu je protivný starý spôsob fungovania, a že by chcel, aby na čele ľudu stál kráľ. Kto by to mal byť, v tom jasno nemal nikto. Teda okrem Samuela.

Budeš to ty
Mládenec menom Saul sa s prorokom stretol za pomerne nezvyčajných okolností. Nevedel nájsť zverené ovce, ktoré boli vo vlastníctve otca a niekto ho nasmeroval, aby sa popýtal v dome Samuela. A len čo ho ten zbadal, dostal od Boha znamenie. Áno, on bude kráľ. Saul mal urastenú postavu a na vzhľad bol krásny. Všetko, čo bolo jeho súčasťou, ho priam predurčovalo na také výnimočné povolanie. Samuel si ho okamžite obľúbil. Viedol ho, radil mu, tešil sa z pokroku, ktorý urobil.

Neposlušnosť
Ako to však už býva, jedno nesprávne rozhodnutie pokazí vzťah. Saul sa dopustil neposlušnosti voči Bohu a to až do takej miery, že najvyšší oľutoval jeho dosadenie na kráľovský trón. Preto sa prihovoril Samuelovi a pripravil ho na to, že Saul bude nahradený niekým iným.

Prorok neodbočil, zaujal postoj pokory a absolútneho rešpektu. Saulovi oznámil jeho poklesok i to, že správanie bude mať následok. A hoci sa k nemu správal nekompromisne, polial ho obrovský smútok. Prečo? Odpoveď je viac ako zrejmá. Človek smúti len pre toho, koho má úprimne rád.

Dokedy ešte?
Samuelovo smútenie trvalo dlho. Neznamenalo to, že by svojho obľúbenca a priateľa nikdy viac nevidel, ani nemal zakázané zhovárať sa s ním. Ale niečo sa pretrhlo, kráľ už nebol kráľ, otvorená zrada hnisala a pýtala si uzdravenie. Boh ho nechal smútiť, vedel totiž, že je to potrebné a nijako mu v tom nebránil. No večne to trvať nemohlo.

„Dokedy ešte budeš smútiť za Saulom?" spýtal sa ho raz, čím dal na známosť, že pohnúť sa ďalej je najlepší liek. Prikázal mu, aby sa postavil, odišiel tam, kam ho privedie a pomazal iného muža, ktorý bude hlavou ľudu.

A Samuel šiel.
Keby bol ostal sedieť a roniť slzy, nemalo by to vplyv iba na jeho osud, poznačilo by to celý národ. Ďalší vodca sa volal Dávid a ani sa nedá vyjadriť, aký veľkolepý príbeh si pre neho Boh pripravil.

Všetko má svoj čas. Niekedy sa treba prehrýzť smútkom, ale keď sa stanovené hodiny ukončia, vstať a kráčať je najrozumnejšie. Ktovie, na aké udalosti to bude mať vplyv. Veď sa tvoria budúce dejiny.