Keď sa nám nechce spájať s Bohom, môžeme si vziať príklad od televízie. Ako?

Nemám pocit, žeby som sa dnes potrebovala pomodliť, som predsa unavená, a tak to odložím na zajtra. Do Biblie sa pozrieť tiež nechcem, necítim sa na to, a tak sa radšej čítaniu slova s prívlastkom Božie povenujem inokedy. Ach, iste, prehlásila som, že pôjdem v nedeľu do cirkvi a že mám v úmysle zmeniť spôsob svojho života, ale dnes nie. Jednoducho sa na to necítim.
 
Poznáte to? Ak ste odpovedali na otázku nie, potom vám blahoželám, smelo a bez ostychu sa smiete považovať za šťastlivcov. Ale my, ktorí odpovedáme kladne, my máme na výber dve možnosti. Buď to necháme tak, alebo budeme skúšať dovtedy, kým sa naše srdce nerozochveje.
 
Televízia
 
Istému kazateľovi sa narodila dcéra. Bola to veľká udalosť, a nie preto, žeby už deti nemal. Naopak, už mu Boh požehnal dve, ale táto dcéra prišla neskôr, keď už ony boli tínedžeri a vlastne nikto nič také neočakával.
 
Len čo sa zapýtala na svet, rozmaznávali ju, čičíkali, viete si to asi predstaviť. Niekoľko jej prvých mesiacov na zemi nepotrebovali nič, ani televíziu nepotrebovali, lebo ona, už len pohľad na ňu bol činnosťou dostatočne váženou, aby im vnútro nepišťalo po ničom inom.
 
Nuž ale potom, mesiace prešli a predsa len by si rodina rada niečo v televízii pozrela. Zapli ju, obrazovka sa rozsvietila, ale nič viac. Ako keby žiaden program ani k dispozícii nemali. Zavolali teda na technickú podporu a opísali svoj problém. No a odpoveď, ktorú dostali, sa pokojne dá aplikovať aj do iných vecí.
 
Technik na linke im totiž odporučil, že ak dlhšie nemali zapnutý televízor, môže sa to tak prihodiť, ale nie je dôvod robiť si starosti. Stačí, ak nechajú príjmač zapnutý, a keď budú trpezliví, všetko naskočí tak, ako má. A veruže to tak aj bolo.
 
Nuž aj my, keď sa nám nechce a pocity vreštia, že radšej spať, jesť či čokoľvek iné, nenechajme sa odradiť. Posaďme sa k nohám Najvyššieho, a aj keď sa bude zdať, že nič neprežívame, že pri modlitbe sme akísi roztržití, len trpezlivosť a ono to naskočí. Možno to potrvá deň, možno týždeň, ale nebojte sa, pôjde to. Len sa nevzdávať. Len priložiť jedno slovo na druhé, len jednu minútu po druhej.
 
Skúsenosť
 
Svetlane sa do modlenia akosi nechcelo. Mala zaužívané, že len čo ráno otvorí oči, porozpráva sa so svojím Stvoriteľom. Ale myšlienky jej utekali kade-tade, ako keby sa nevedeli rozhodnúť, na ktorú stranu sa ubrať. V srdci sa ale rozhodla, že to nenechá len tak a zotrvá. A tak sa modlila aj večer, aj ďalšie ráno. Ani sa nenazdala, do modlitby sa vrátila s plným nasadením a pred nebeským otcom vylievala všetko, žiale aj radosti, strachy aj silu, všetko. A Jeho ruka bola nad ňou, cítiteľne aj viditeľne.
 
Napríklad mali s rodinou finančné ťažkosti a lámali si hlavu nad tým, ako to poriešiť. Svetlana sa za to modlila, a ihneď na druhé ráno prišiel absolútne nečakaný, priam šokujúci obnos peňazí.
Nie nadarmo nám Biblia viackrát radí, nech zotrváme na modlitbách. Som presvedčená, že ten, kto to písal, mal osobnú skúsenosť s tým, keď sa človeku jednoducho nič nechce, ale tiež mal skúsenosť s tým, aké to je, keď nepoľaví a nevzdá sa.