Koniec slobody prejavu? Lipšic kritizuje novelu Trestného zákona

„Nemyslím si, že by mal mať štát kompetenciu v Trestnom zákone rozhodnúť, ktoré názory sú pravdivé, ktoré sú nepravdivé a ktoré z tých nepravdivých bude trestne stíhať. To je koniec slobody prejavu,“ vyhlásil s tým, že trestné právo by nemalo slúžiť na to, aby štát autoritatívne vyhlasoval, kde sa nachádza pravda. Zdôraznil, že Ústava SR nechráni len pekné myšlienky a dobré myšlienky, ale aj tie, ktoré sú nepravdivé a hlúpe. „Chráni ich v tom slova zmysle, že ich nie je možné trestne stíhať,“ poznamenal.

Uvedomuje si, že proti hoaxom, nepravdivým informáciám, fámam a konšpiráciám je potrebné bojovať. „Podľa mňa správny prostriedok nie je menej diskusie a jej zakazovanie, ale viac diskusie. Je treba, aby oprávnené inštitúcie alebo autority komunikovali a odhaľovali nepravdivé informácie, ktoré sú často s hoaxami spojené.“

Prečítajte si tiež: Daniel Lipšic sa nebojí bielych golierov. Chystá ďalšie obžaloby

Zároveň zdôraznil, že ako prokurátor rešpektuje a vždy bude rešpektovať platný právny stav. „Je vecou parlamentu, akú právnu úpravu v Trestnom zákone prijme. Ak aj s nejakou právnou úpravou nesúhlasíme, musíme ju čo najvernejšie aplikovať. Nie sme tu na to, aby sme si vyberali, ktoré právne predpisy platia a ktoré nie,“ skonštatoval.

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková v decembri 2021 predstavila návrh novely Trestného zákona. Po novom chce presadiť výraznejšie využívanie alternatívnych trestov namiesto odňatia slobody, či rozlišovanie užívateľov od výrobcov drog. Okrem iného by mohlo byť dôvodom na udelenie vyššieho trestu spáchanie trestného činu pre výkon povolania. Návrh upravuje aj problematiku sexuálnych trestných činov či šírenia dezinformácií. Tiež navrhuje zvýšiť spodnú hranicu malej škody z pôvodných 266 na 500 eur. Momentálne rezort vyhodnocuje pripomienky vznesené k tomuto návrhu.

Možno vás zaujme: Mária Kolíková plánuje predložiť ďalšie novely