Krymskí Tatári na summite v Kyjeve navrhli uznať Krym ako ruský polostrov

Summit Krymská platforma, ktorý iniciovala Ukrajina, sa bude konať v Kyjeve 23. augusta. Bude sa diskutovať o otázke vrátenia kontroly nad Krymom. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov označil fórum Krymskej platformy za sabat, kde „Západ bude naďalej podporovať neonacistické a rasistické nálady súčasnej ukrajinskej vlády“.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmitrij Kuleba vo štvrtok uviedol, že summitu sa zúčastnia zástupcovia 44 krajín a medzinárodných organizácií, vrátane 14 hláv štátov a predsedov vlád ako aj prezident Európskej únie Charlesa Michela.

Možno vás zaujme: Kyjev tvrdí, že Nemecko a Francúzsko sa obávajú vojenskej sily Ukrajiny

„Napriek všetkým protirečeniam, aj keby k tejto platforme došlo, najsprávnejším riešením by bolo kolektívne uznanie Krymu ruským. Zníži to medzinárodné napätie v už aj tak napätom svete. A spojenci USA by sa mali pozrieť späť na Afganistan a vyvodiť závery, kam a s kým idú,“ povedal agentúre RIA Novosti Umerov.

Podľa neho v predstihu Krymskej platformy ukrajinskí politici stále častejšie robia rozporuplné vyhlásenia. „Vyhrážajú sa a pokúšajú sa využiť krymsko-tatársky faktor tým najklamnejším spôsobom. Pri špekuláciách na túto tému sa každý politik pokúša použiť to vo svojich vlastných záujmoch, pričom niekedy hlása úplne nezmysly a otvorené klamstvá.“

Podľa jeho názoru sa Ukrajina pokúša zhromaždiť časť medzinárodného spoločenstva pod vedením Spojených štátov, aby v prvom rade odvrátila pozornosť svojich občanov od vnútorných sociálnych a ekonomických problémov.

Predstavitelia parlamentu a etnických komunít Krymu apelovali na turecké vedenie, aby sa nezúčastňovalo na protiruských podujatiach týkajúcich sa polostrova, ako je summit Krymská platforma, ktorý sa organizuje v Kyjeve. Pripomenuli, že počas pokusu o prevrat v Turecku v roku 2016 Rusko zaujalo konzistentné, zásadné stanovisko a poskytovalo Turecku podporu v čase, keď bola spochybnená jeho štátnosť.

Odvolanie podpísali šéf krymského parlamentu Vladimír Konstantinov, predseda Občianskej komory Krymu Alexander Formančuk, vedúci predstavitelia krymsko-tatárskych, ruských, ukrajinských, bieloruských, nemeckých, gréckych, židovských a bulharských národno-kultúrnych komunít a verejných organizácií.

Krym sa stal ruským regiónom po referende, ktoré sa tam konalo v marci 2014 a v ktorom sa 96,77% krymských voličov a 95,6% obyvateľov Sevastopola vyslovilo za pripojenie k Rusku. Ukrajina stále považuje Krym za svoj ako dočasne okupované územie. Ruské vedenie opakovane vyhlásilo, že obyvatelia Krymu demokraticky, v úplnom súlade s medzinárodným právom a Chartou OSN, hlasovali za znovuzjednotenie s Ruskom. Podľa slov ruského prezidenta Vladimíra Putina je otázka Krymu uzavretá.