Kunsthalle Bratislava uzatvára rok rozsiahlou výstavou OBJEKTívne

Český výtvarník Milan Houser (*1971) sa dlhodobo zaujíma o materiálnosť samotnej maľby. Svoj výskum sústreďuje na základné vyjadrovacie prostriedky média maľby a ich možnosti niesť vlastnú vizuálnu informáciu. V jeho tvorbe majú javy a predmety svoj svet a význam aj bez ľudskej prítomnosti a interpretácií. Obraz tak autor chápe väčšmi ako maliarske teleso, fyzický vizuálny predmet než abstraktnú maľbu, či plochu.

Houser vo svojich dielach používa prevažne priemyselné materiály a technológie, vytvára rozsiahle nepomenované série obrazov operujúce s pevne stanovenými formálnymi pravidlami. Dlhodobo skúma a overuje možnosti využitia špeciálne vyrábaného laku, ktorý je v súčasnosti jeho dominantným technologickým prostriedkom. Jeho tvorba je charakteristická formálnou zovretosťou a konzistentnosťou. Inklinuje k rozsiahlym a vlastne nikdy neuzavretým obrazovým sériám, v ktorých sa snaží obsiahnuť všetky nuansy spôsobov a možností, ako so svojou technológiou liatia zaobchádzať. Najďalej však zachádza pri rozmerných monochrómnych poliach s vysokým leskom. Vrstvením v týchto „zrkadlách“ dosahuje prekvapivé hĺbky vo vnútri obrazu.

Divák tak môže „prepínať“ medzi dvoma režimami viditeľnosti: sledovať odrazený okolitý svet vo farebne a proporčne deformovanom tvare rovnako ako môže preostriť a dostávať sa dovnútra materiálu a pozorovať už len jeho objem, konzistenciu a farebnosť.Pri tematizovaní fenoménu farby, pigmentov či hĺbky na povrchu maľby Houser na výstave predstavuje sériu sústredených monochrómnych, resp. plnofarebných kruhov (séria Bez názvu, 2018). Tie môžu pripomínať oči, šošovky, kaluže, terče, kozmické telesá. Otvárajú tak priestor na prečítanie jednotlivých maliarskych vrstiev a ich možných konotácií. Milan Houser pre svoju samostatnú výstavu Farbometria v Dome umenia v Brne v roku 2016 pripravil veľkorysú site specific inštaláciu siete červených zavesených maliarskych nití, resp. vláken. V Kunsthalle LAB je tento moment čistokrvných „vláken“ maľby recyklovaný do nových zväzkov, prútov, vrkočov, ktoré „ohmatávajú“ aj obsadzujú daný priestor a prinášajú istý plastický i organický moment do geometrického rámovania priestoru a obrazových formátov.

Okrem obrazových polí kruhov a objekto-maliarskych vláken či káblov Houser ponúka silný objímajúci environment farby a svetla – natretie podkladových stien a vylepenie transparentných fólii na obvodové sklá. Vzniká intenzívne prežiarenie a prehriatie žltou farbou, ale aj nalomenie klasického výstavného priestoru. Autor vytvára akési laboratórne prostredie s nasýtenou atmosférou expanzívnych farebných bodov a polí. Pri svojom záujme o samotnú „matériu“ maľby tak modeluje dematerializovaný priestor plný farby a svetla – ojedinelý „Color House-r“.

Keďže ide o sprievodnú akciu k česko-slovenskej výstave objektov, individuálnu výstavu českého umelca Milana Housera s názvom Miesto pripojenia, môžeme vnímať aj ako príspevok o hraničných podobách maľby a objektu. Ide o novo definované územie farby, neistý terén novej vizuality, priestor spojenia či prepojenia týchto médií do inej dimenzie.