BRATISLAVA - Hypotéky na Slovensku tento rok nezažijú výraznejšie zmeny. Európska centrálna banka síce ohlásila znižovanie úrokových sadzieb, no zlacňovanie hypoték na Slovensku bude závisieť aj od miery konsolidácie štátneho rozpočtu. Bankám navyše v dôsledku štátnych zásahov rastú náklady, ktoré si budú musieť kompenzovať.
Pred menej než dvomi rokmi dosahovali úrokové sadzby hypotekárnych úverov na Slovensku historické minimá. V priemere sa pohybovali okolo 1 % a niekedy dokonca klesli aj pod túto hranicu. Začiatkom roku 2022 však nastal zlom a banky odvtedy zvyšovali úrokové sadzby takmer s mesačnou pravidelnosťou.
Dokonca počas roku 2023 menili komerčné banky úroky svojich úverov viac ako 80-krát. Priemerný úrok hypoték postupne dosiahol 4 %, a táto hodnota platí aj pre začiatok roku 2024.
Najväčšia banka na našom trhu Slovenská sporiteľňa navyše pred pár týždňami pri úrokových sadzbách prekročila 5-percentnú hranicu. Podľa odborníkov na to zareagujú aj ostatné banky a v prvom kvartáli 2024 nás ešte môže čakať etapa mierneho zdražovania hypotekárnych úverov. V rámci konkurencie sa totiž vždy očakáva určitý „dobeh“ úrokových sadzieb.
Začiatkom tohto roku už jedna zo slovenských bánk na Slovensku znížila úroky na svojich hypotékach. 365.bank tak urobila plošne a prostredníctvom zmeny výpočtu zliav. Online banka sa totiž v rámci svojej obchodnej stratégie chce zamerať na takzvaných aktívnych klientov, teda ľudí, ktorí s ňou každodenne bankujú. Preto od 19. januára 2024 zrušila zľavu vo výške 0,20 % za refinancovanie úveru, ako aj za digitálnu žiadosť o hypotéku či zľavu vo výške 0,10 % za ekologický certifikát. Priniesla 100 % zľavu z poplatku za poskytnutie hypotéky a zvýšila zľavu v prípade využívania Účtu plus na 0,50 %.
Podľa slov hovorkyne Slovenskej bankovej asociácie Daniely Gilányi bude vývoj úrokových sadzieb hypoték v tomto roku závisieť od miery konsolidácie štátneho rozpočtu skôr ako od zmien úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky (ECB). „Aj preto nepredpokladáme zásadnejšie zmeny v porovnaní s rokom 2023,“ vysvetľuje.
Podobný názor má aj analytik VÚB Michal Lehuta: „Očakávame len veľmi pomalý a veľmi mierny pokles krátkodobých úrokových sadzieb v eurozóne, pričom dlhšie splatnosti môžu byť o pár bodov nižšie ako kratšie (prevrátená krivka), keďže v sebe zosobňujú očakávania poklesu sadzieb na dlhšom horizonte.“
Ani podľa finančného analytika OVB Allfinanz Slovensko Mariána Búlika nevyzerá vývoj úrokových sadzieb na Slovensku v tomto roku optimisticky. Podľa neho je na Slovensku reálne riziko, že sadzby hypoték môžu dokonca aj o niečo stúpnuť. „Dôvodom je rizikový vývoj štátnych financií kvôli slabej konsolidácii a nedostatočnému šetreniu zo strany vlády,“ vysvetľuje analytik. Úroky hypoték by sa tak podľa analytikov mali v tomto roku pohybovať v rozpätí od 4 % do 5,5 %.
Francúzska banka BNP Paribas očakáva, že ECB zredukuje úrokové sadzby v priebehu tohto roku o 75 bázických bodov, pričom k prvému zníženiu pristúpi v apríli 2024. Ako dôvod uviedla slabú ekonomickú aktivitu a spomaľovanie inflácie. Hlavný bankový ekonóm Luigi Speranza uviedol, že do konca tohto roka by depozitná sadzba ECB mala dosiahnuť 3,75 % oproti súčasnej rekordnej úrovni 4,5 %. Prvé zníženie odhaduje o štvrť percentuálneho bodu. Odhad tejto banky v oblasti vývoja úrokových sadzieb je tak opatrnejší než v prípade niektorých investorov. Tí počítajú s redukciou úrokových sadzieb v priebehu tohto roku o 140 bázických bodov, prípadne aj viac.
Ekonomický analytik Tatra banky Tibor Lörincz očakáva prvé zníženie sadzieb zo strany ECB niekedy v treťom kvartáli roku 2024. „Pozvoľné znižovanie sadzieb by malo trvať až do roku 2026,“ predpovedá T. Lörincz.
Očakávané znižovanie by podľa neho malo tlačiť aj na sadzby na hypotékach, je tu však jedno veľké „ale“. Sadzby na slovenských hypotékach závisia aj od výnosov štátnych dlhopisov. „Veľmi mierna, podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť dokonca žiadna, konsolidácia verejných financií dvíha výnosy dlhopisov nahor. Hospodárenie štátu tak môže ‚pretlačiť‘ ECB a udržať sadzby na hypotékach vysoké,“ myslí si bankový analytik.
Analytici sa zhodujú, že kritický stav verejných financií a s ním súvisiaca hrozba ďalšieho zhoršenia ratingu Slovenska a nárastu cien našich dlhopisov môže ovplyvniť ochotu a možnosti bánk znižovať komerčné úroky.
Do obchodnej politiky slovenských bánk tento rok vstúpili nové skutočnosti, ktoré môžu zlacňovanie hypoték takisto skomplikovať. Prvou nepríjemnosťou je bankový odvod a druhou bonifikácia hypoték.
Vláda Roberta Fica zaviedla bankovú daň, ktorá finančným domom odčerpá časť zisku. Daňové zaťaženie bánk na Slovensku sa tak zdvihne nad úroveň tohto sektora v zahraničí. „Nesystémové narúšanie hospodárenia bánk v podobe obrovskej špeciálnej dane pre bankový sektor môže trend znižovania úrokových sadzieb oddialiť,“ komentuje hovorkyňa Slovenskej sporiteľne Marta Cesnaková.
Práve preto nie je vôbec isté, či prípadný pokles sadzieb ECB, ktorý sa očakáva v druhej polovici roku 2024, ovplyvní aj slovenský trh. Inými slovami, je možné, že banky na Slovensku podržia vyššie úroky oveľa dlhšie, ako by to robili bez bankovej dane. Bonifikácia hypoték síce určitému percentu klientov pomôže znížiť mesačnú splátku, no okrem štátu zaplatí časť úrokov aj samotná banka, čo takisto ukrojí z jej celkového zisku.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies