Láska nemá hranice

Posledná večera
Posledná večera je pripravená, jej účastníci si sadajú za stôl. Ježiš vie všetko, zvyšok stolovníkov netuší nič. On kráča k cieľu, vie, čo ho čaká a celkom určite vie aj toľko, že v takejto podobe už večerať nebude.

Čas je neúprosný
Hodiny sa nevlečú, utekajú rýchlo, zopár ich odbije a Ježiš okúsi takú krutú bolesť, aká je pre myseľ nepredstaviteľná. Z ľudského hľadiska by mal smútiť, veď ho onedlho počká ukrižovanie. On si však vybral oslavu, pojedol slávnostné jedlo a vypil víno, čím nechal pripomienku, aby sa tak jeho skutok nezabudol a večne žil.

A potom vstal
Len čo sa najedol, postavil sa od stola. Zaopatril si vodu aj lavór a pristúpil k spoločníkom. Najskôr sa určite nikto ani len na slovo nezmohol, zatiaľ bolo nejasné, čo má Ježiš v úmysle. Akonáhle sa však zjavila pravda (teda to, že im bude umývať nohy), začudovanie by sa dalo krájať, také veľké bolo.

Niekto sa aj priečil, lebo rozum to nedokázal vstrebať. On, ten, ktorý sa narodil síce žene, ale jeho otec bol Boh, ten, čo býval v nebi a pozná budúcnosť, sa natoľko pokoruje?

Ježiš ale preťal akúkoľvek pochybnosť a vyhlásil, že kto chce s ním mať podiel, nech si nechá umyť nohy.

Príklad
Tak ako všetko, čo vykonal dovtedy, ani toto sa nezaobišlo bez akéhosi hlbšieho zmyslu. Skutkom dáva príklad a demonštruje, aká je láska.

Je to láska, čo nehľadí na veľkosť postavenia, dôležitá je pre ňu iba hĺbka vzťahu. Je to láska, ktorá berie vodu a očisťuje, teda sa ponáhľa pomôcť tomu, kto je na dne. Je to láska, ktorá nehľadá len vlastné potešenie, ale je ochotná po večeri odoprieť telu oddych a púšťa sa do naplnenia potrieb niekoho iného.

Je to láska, ktorá je nielen schopná pozerať sa na plač, ale aj vystrieť ruku a slzu z tváre úplne zotrieť. Je to láska, čo sa neteší zo zlého, radšej bude trpieť, než by mala čosi nedobré dopustiť. Radšej sa podvolí a dobrovoľne sa dá ukrižovať.

Kto nemá túto črtu, kto nemiluje za hranicu, potom nie je možné, aby sa nazýval kresťan. Boh je totiž láska a to taká, čo hraníc nemá.