Lavrov: Na prípravných rokovaniach pred Minskom bol dosiahnutý značný pokrok

Lavrov dnes v Moskve po rokovaniach s gréckym rezortným kolegom Nikosom Kotziasom uviedol, že na prípravných rokovaniach pred minskou schôdzkou bol dosiahnutý "značný pokrok". 
     

Ruský minister spresnil, že doriešiť treba ešte otázky súvisiace s kontrolou hraníc. V tejto súvislosti kritizoval postoj Ukrajiny, ktorá žiada úplnú kontrolu hraníc s Ruskom a podmieňuje tým akúkoľvek dohodu. Lavrov tento postoj Ukrajiny označil za nerealistický. Podľa Lavrova otázku kontroly hraníc treba riešiť s povstalcami v doneckom a luhanskom regióne. 
     

V súvislosti s vývojom situácie v Donbase, kde pokračujú boje medzi ukrajinskou armádou a proruskými separatistami, Lavrov obvinil vládne sily, že sa pred rokovaniami v Minsku snažia obsadiť ďalšie územia. 
     

Na schôdzku v tzv. normandskom formáte odcestuje do Minska aj ruský prezident Vladimir Putin, čo dnes potvrdila kremeľská tlačová služba.
     

Svoju účasť avizovali aj francúzsky prezident Francois Hollande a nemecká kancelárka Angela Merkelová. Obaja pred cestou v spoločných telefonátoch analyzovali najnovší vývoj situácie na východe Ukrajiny a deklarovali pripravenosť vyvinúť maximálne úsilie v záujme dosiahnutia úspechu na rokovaniach, uvádza sa vo vyhlásení zverejnenom v Paríži Elyzejským palácom. Tie mnohí analytici považujú za poslednú šancu na obnovenie mieru na Ukrajine.
     

Do Minska odcestuje aj ukrajinský prezident Petro Porošenko, ktorý dnes počas návštevy vo východoukrajinskom Kramatorsku opäť vyzval na mier.
     

Krízu na Ukrajine spustila zmena tamojších mocenských pomerov, keď bol po mohutných a krvavých protivládnych protestoch funkcie prezidenta zbavený prorusky orientovaný Viktor Janukovyč. Následne došlo k eskalácii napätia vo vzťahoch medzi Kyjevom a Moskvou, keď sa Krymský polostrov - dovtedy patriaci Ukrajine - na základe sporného referenda stal subjektom Ruskej federácie. 
     

Tento krok poslúžil proruským silám v Donbase na východe Ukrajiny, aby sa tiež začali zasadzovať za pripojenie tohto regiónu k Rusku, čo však Kyjev odmieta dopustiť. Preto vlani v apríli proti jednotkám proruských separatistov, ktorí v oblasti Donbasu vyhlásili samozvané ľudové republiky, začal tzv. protiteroristickú operáciu. Tá si doteraz oficiálne vyžiadala vyše 5000 obetí na životoch.
     

Moskva od začiatku konfliktu na východe Ukrajiny odmieta obvinenia Západu a kyjevskej vlády, že separatistom dodáva zbrane, muníciu a vojakov. Západ Moskvu a jej sympatizantov na východe Ukrajiny potrestal už celou sériou sankcií. Najnovšie kolo sankcií uvalila EÚ na Rusko uplynulý pondelok, ich implementácia však závisí od toho, ako sa vyvinú rokovania o najnovšej francúzsko-nemeckej iniciatíve na ukončenie konfliktu v Donbase.
     

Šéf ruskej diplomacie dnes zopakoval, že hovoriť s Ruskom jazykom sankcií je kontraproduktívne. Lavrov súčasne ocenil pozíciu novej gréckej vlády, ktorá akékoľvek sankcie odmieta. "S každou krajinou treba hovoriť úctivo a hľadať navzájom prijateľný prístup," zdôraznil Lavrov na spoločnej tlačovej konferencii s gréckym rezortným kolegom Nikosom Kotziasom.