Lior Tibet (37), ktorá už sedem rokov žije v Dubline, sa ocitla v strede mediálneho záujmu po incidente, ktorý sa odohral počas spomienkového ceremoniálu na Deň holokaustu. Video zachytáva, ako ju ochranka násilne vyviedla z podujatia po tom, čo počas prejavu írskeho prezidenta Michaela Higginsa vyjadrila svoj nesúhlas s jeho slovami prirovnávajúcimi izraelské činy k nacistickému Nemecku.
„Bol to náš protest proti jeho slovám o vojne“
V prvom rozhovore po incidente Lior vysvetľuje, že protest bol reakciou na prezidentove výroky a jeho vnímané nepriateľstvo voči Izraelu. „Debata o tom, či by mal prezident vystúpiť na ceremoniáli, prebiehala v komunite už mesiac pred podujatím. Mnohí členovia nechceli, aby tam bol, kvôli jeho vyjadreniam, ktoré podľa nás podnecujú antisemitizmus,“ uviedla.
Izraelsko-židovská komunita v Dubline dlhodobo zvažovala, ako adekvátne zareagovať. „Nechceli sme ceremoniál bojkotovať, pretože je to dôležitá udalosť pre našu komunitu. Rozhodli sme sa, že protest bude nenásilný – niektorí sa mohli postaviť a odísť, iní otočiť chrbtom. Vedeli sme, že po opustení sály nás už nepustia späť.“
Incident, ktorý vyvolal otázky o demokracii
Počas prezidentovho prejavu sa napokon rozhodla otočiť chrbtom, čo viedlo k tomu, že ju spolu s ďalšími účastníkmi ceremoniálu ochranka vyviedla. „Otočila som sa chrbtom, čo je v demokratickej krajine legitímna forma protestu. Ale namiesto dialógu ma doslova ťahali za ruky a vyniesli von. Kričala som: ‚Som Židovka, prečo ma vyhadzujete z ceremoniálu holokaustu?‘ To bol môj ceremoniál, moje miesto,“ hovorí rozhorčene.
Tibet uviedla, že konanie ochranky považuje za neprimerané. „V Dubline sa konajú demonštrácie s vlajkami Hamasu a Hizballáhu a nikto proti nim nezasiahne. Ale ja, ktorá som pokojne protestovala, som bola násilne vyvedená,“ zdôraznila.
Náročné dni po incidente
Po udalosti sa Lior stretla s vlnou nenávisti na sociálnych sieťach aj prostredníctvom pracovného emailu. Napriek tomu zostáva odhodlaná bojovať proti antisemitizmu. „Chcú, aby sme odišli, ale nedovolíme im zvíťaziť v tejto nespravodlivej bitke. Budeme bojovať za pravdu a spravodlivosť, aj keď je to ako kosť v ich hrdle,“ uzatvára.
Prípad Lior Tibet otvára otázky o hraniciach demokracie a právach menšín vo verejnom priestore. Incident zároveň pripomína, aké dôležité je pokračovať v diskusii o slobode prejavu a tolerancii v rozmanitých spoločnostiach.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies